Moje potkany

Zuzana Novotná 0

Skôr ako začnem o potkanoch, by som iba rada podotkla, že sa v nich veľa ľudí mýli. Masová nenávisť k hlodavcom (a obzvlášť potkanom) začala už veľmi dávno, keď sa v krajinách šíril mor. 

Foto: Pixabay

Pripisovalo sa to potkanom, ale až dnešné štúdie poukazujú na fakt, že skutočnou príčinou boli zďaleka dovezené pieskomyly. Ja tvrdím, že nemôžeme posudzovať a mať predsudky voči niečomu, o čom skoro nič nevieme.

O potkanoch by som dokázala písať donekonečna. Žiaľ, nemôžem, a hlavne sa bojím, že si to ani nikto nebude chcieť prečítať…

Potkan – najobľúbenejšie zvieratko

Ako prvé musím povedať, že potkan je moje NAJOBĽÚBENEJŠIE zviera. Je ním už tri či štyri roky, odkedy som toto stvorenie lepšie spoznala. Začalo to návštevami jedného malého chovproduktu (obchodu so zvieratami) neďaleko našej školy. Laboratórnych potkanov tam bolo veľké množstvo, od ružových holíčat až po rozmanité dospelé jedince. Majiteľ mi niekoľkokrát nejakého dal do rúk, aby som sa s ním pohrala. Zjavne mu neušlo, ako ma fascinovali.

Foto: Zuzana Novotná

Chodievala som tam každý týždeň. Niekedy som len tak stála pred skleneným teráriom a pozorovala, ako sa hrajú, spia a jedia. Ani neviem ako a prirástli mi k srdcu.

Rafi – môj prvý „tajný“ potkan

Celkom rada ľuďom rozprávam príbeh môjho prvého potkana, Rafiho. Už to bolo tiež dosť dávno, ale tá spomienka nevyhasne nikdy. Bolo to stále obdobie, keď som navštevovala chovprodukt. V hlave mi skrsol plán… že si jedného potkana kúpim. Prekypovala som spontánnosťou a urobila som to.

Bol to husky (jeden z druhov). Strašne sa mi páčil! Chovala som ho, ako inak, tajne. Terárko s ním som vyložila na najvyššiu poličku v mojej izbe a zakryla knihami. Maminka raz nejakú knižku hľadala a už by bola Rafinka našla, keby som ju so stiahnutým hrdlom nepresviedčala, že tam určite nebude. Odvtedy som si zamykala izbu. 

Foto: Zuzana Novotná

Rodičov to dosť zaskočilo a raz na mňa nečakane vyskočili, či beriem drogy, alebo čo je so mnou? Och, keby len drogy…

Vzťah s Rafim

Keď som mala Rafinka, cítila som sa lepšie. Pamätám si, že som si ho niekedy večer potme zobrala do náručia a hladkala ho, až kým som nebola unavená. Párkrát sa mi ho nepozorovane podarilo okúpať. Potom som ho takého mokrého zabalila do starej ponožky a zohrievala.

Za ten čas som sa presvedčila, aké potkany sú. Prítulné, inteligentné, roztomilé, zaujímavé, hravé a hlavne krásne. Všímala som si, čo sa mu páči, čoho sa bojí a prekvapilo ma, že sa nikdy nenudil. Viem, znie to divne, ale aj zvieratá sa vedia nudiť, obzvlášť psy. No potkan nie. Rafinkovi vždy stačilo, že som ho hladkala. A nedokážem vysvetliť ako ani prečo, ale zdá sa mi, že mi bol za moju pozornosť vďačný.

Foto: Pixabay

Nikdy ma nepohrýzol, nikdy neprejavil náznak akejkoľvek agresie či nespokojnosti. Mal pokojnú povahu, ktorá dokázala upokojiť aj mňa.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Pridaj komentár