Poníky hryzú a kopú. Je to pravda?

Je poník naozaj taký, ako sa o ňom hovorí? O poníkoch sa často vraví, že sú to malé, zlé, zákerné tvory, ktoré hryzú, kopú a sú k ľuďom agresívne. Tak, ako sa väčšinou charakterizuje povaha koňa podľa plemena, tak sa i poníky „škatuľkujú“. Prečo tomu tak je?

Kto sú poníky?

Poníky sú v tabuľke vedené ako malé kone do výšky 148 cm kohútikovej výšky. Patrí sem napríklad shetlandský pony, ktorý je považovaný za najsilnejšieho poníka. Používa sa na ťahanie, jazdenie a dokáže uniesť aj dospelého človeka. Osobne mám s týmto plemenom veľmi dobré skúsenosti. Ako dieťa som na jednom jazdila. Volala sa Keta a bol to úžasný poník, láska na celý život. Deti milovala a lásku vedela krásne oplácať. Povahovo priateľská s veľkým srdcom dobráka. Obľúbeným plemenom je aj connemarský pony. Veľmi rýchli a inteligentný poník, ktorý je výborným skokan si získal srdcia veľa malých deti, ktoré môžete vídať na detskom parkúre.

Poníky hryzú a kopú

Kolujú o nich rôzne nepekné zvesti. No ja osobne som sa stretla len so samými zlatíčkami. Prečo sa teda o nich tieto chýry šíria? Keď sa pozrieme, kde poníka väčšinou stretneme, je to buď v ZOO alebo v jazdeckých školách pre deti. V ZOO je poník priviazaný ku kolotoču alebo vedený na ohlávke, kde vozí deti stále dokola a dokola. Iné sú pustené v malom výbehu, kam k nim môžu i deti. Celý deň okolo neho behajú ukričané deti, ktoré ho stále tľapkajú a chytajú.

Poník v jazdeckých kluboch to tiež nemá najľahšie. V rámci vyššieho zárobku musí pracovať niekedy aj viac jazdeckých lekcií za sebou, pritom sa na ňom vystrieda niekoľko detí – dieťa bojazlivé, necitlivé, kopajúce ho do brucha, ťahajúce ho do papule,… Poník je potom otrávený a už len pri sedlaní môže na ľudí reagovať podráždene. Ešte stále sa mu čudujete, prečo takto reaguje?

Krutá práca v bani

Kapitolou samou o sebe sú shetlandské alebo velšské poníky. V minulosti mali naozaj ťažký život. Vo Veľkej Británii sa využívali na prácu v baniach, kde ťahali vozíky plné uhlia či žentúry. Žentúra bolo zariadenia slúžiace ako mlátička či rezačka. Zapriahnutý poník chodil dokola. Do dolov sa spúšťali v železných klietkach, no veľa z nich sa už viac na denné svetlo nedostalo. Často krát sa stalo, že poník sa stal po vystavení na slnečné svetlo neovládateľný. Niet sa čomu čudovať. Tma a podzemie ťažko vplývalo nielen na jeho fyzické zdravie, ale aj na jeho psychiku.

Správajte sa k nim vždy s láskou

Správanie koňa alebo poníka je len odrazom nášho správania sa k nemu. Neexistuje zlý kôň alebo zlý poník, ktorý sa tak jednoducho narodil. Jeho psychika je veľmi labilná a človek dokáže takého krásneho tvora zlomiť veľmi rýchlo. Ak budete na budúce chcieť pohladkať nejakého poníka, no on sa na vás škaredo zaškerí a bude sa tváriť odmietavo, skúste z toho viniť človeka a nie jeho. Možno mu bolo v minulosti veľmi ublížené a toto je jeho obrana proti ľuďom. Hľadajte si k nemu cestu pomaly, postupne. Psychika zlomeného poníka sa napráva veľmi ťažko. Je to dlhá cesta, no nie nemožná.

(5 hlasov, priemerne: 3,60 z 5)

Loading...