Zopár splnených snov

Ivana Novotná 0

„Psíka si kúpite až po mojej smrti, ok?“ …a myslela som to vážne. Starostlivosť o rodinu s tromi deťmi, dom a záhradu, práca na plný úväzok a množstvo duchovných, športových a spoločenských aktivít cez víkendy či po pracovnej dobe, časté cestovanie na dva a viac dní – skrátka tvor ako pes už u nás nemá miesto (čo sa času týka). 

Foto: Pixabay

Čo sa týka priestoru vlastne tiež, vyhovuje mi na dvore čistá trávička, na ktorú si môžeme kedykoľvek bez obáv ľahnúť. Ak by som raz zomrela, smútok moji drahí prekonajú s novým psíkom jednoduchšie. Zuzi (najstaršia dcéra) to nazvala morbídnymi úvahami, ale bola som k nim úprimná.

Nikdy nehovor „Nikdy“

Ako to už býva, známe „nikdy nehovor nikdy“ sa naplnilo aj v našej rodine. Ak nerátam šteniatko zo svojho detstva (žiaľ, po štyroch mesiacoch zomrelo na psinku napriek zaočkovaniu – či kvôli nemu?), nikdy sme nič nechovali. Moja mamina bola asi radikálnejšia a rozhodnejšia ako ja. Napriek tomu, že ja až tak na zvieratá nie som (nepohoršujte sa, milovníci zvierat ), dovolila som svojim deťom chovať cca 14(!!!!!) druhov (podotýkam, nie kusov) zvierat. Začali sme rybičkami, cez škrečkov, modlivky, pakobylky, pieskomylov, zajačikov, korytnačky, žabky, mačku, potkaníkov (posledné dva spomenuté druhy neboli v rovnakej dobe, samozrejme) až po psa. Sama sa čudujem, že som taká „hypertolerantná“ a „ukecateľná“ matka.

Foto: Ivana Novotná

Kto vás vždy vypočuje 

Kde nastal zlom, že som podľahla (?) dlhoročnému drankaniu ohľadom zadováženia si psíka? Spomínam si, ako mi pred niekoľkými rokmi, keď sme chovali nášho prvého zajačika, Zuzanka povedala: „Mami, vieš, ja Lajle všetko, čo ma trápi, vyrozprávam do uška.“ Vtedy som si uvedomila, akú úžasnú rolu plnia zvieratká pre človeka. S deťmi máme krásny vzťah a sme k sebe v rodine pravdiví a úprimní, aj tak vždy existuje niečo, čo sa deťom ťažko hovorí, aj pokiaľ ide o najbližších ľudí. Odvtedy beriem domáce zvieratká ako bytôstky, ktoré napomáhajú k určitému „odstresovaniu sa“. Keď sa najmladšia Natálka večer čo večer modlievala, aby sme mali psíka alebo neskôr potkaníkov, mrzelo ma, že asi to jej detskou vierou zamáva, keďže nič také nedovolím.

Pred dvoma rokmi sme premýšľali, čo dať našej prostrednej dcérke Noemi k meninám. Určite tomu všetci rodičia rozumejú, že v dobe, keď je všetko dostupné a deťom kupujeme všetko potrebné v priebehu roka, vymyslieť darček, ktorý by potešil a zišiel by sa, je pomerne náročné. Vtedy manželovi spomenul jeho kamarát, že susedka ide dať svojho psa do útulku, ale radšej by ho dala niekomu inému, „pretože je inteligentná a bola by jej škoda“. Zauvažovala som: Veď deti nám už preukázali, že sa dokážu starať o mnohé zvieratá a pes by bol dobrou terapiou, keď prídu unavené zo školy či krúžkov. Najmä však budú nesmierne šťastné, naše tri milovníčky zvierat…

Foto: Ivana Novotná

Lady je členkou našej rodiny. Samozrejme, že máme aj starosti navyše (najmä keď niekoľkokrát ročne cestujeme či v rámci Slovenska alebo do zahraničia, nie je jednoduché zohnať, kto nám ju postráži), ale priniesla veľa úsmevu. Pre naše dievčatká je veľkým obohatením, splnením sna a vypočutím modlitieb. Pre mňa je aj Lady z časti motiváciou ísť si ráno pred prácou zabehať. Mne sa splnil jeden dlhoročný sen tiež: chodievame večer s manželom na prechádzky!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (13 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Pridaj komentár