Jedného dňa mi zazvonil telefón: “Dobrý deň, pani Lacíková? Dostala som na vás kontakt od našej kozmetičky. Vraj chováte cavalierov?”

Chceli by sme od nej šteniatka

Pustili sme sa do debaty a Vierka prešla hneď k veci: ”Mám štvorročnú sučku cavaliera s preukazom pôvodu, priviezla som si ju z Česka a nebola vôbec lacná. Boli sme raz, dva krát na výstave, ale nepáčilo sa nám to, máme ju ako miláčika a je úžasná.

Zbožňujeme ju a chceli by sme si od nej nechať šteniatko pre svoje potešenie. Počula som, že chováte cavaliere a tak sa chcem spýtať, či by ju jeden z nich nemohol kryť?”

Vysvetlila som jej, že psíky z môjho vrhu A nie sú ešte chovné, zatiaľ o to majitelia nemali záujem. „Ale mne je jedno či bude alebo nebude s papiermi. Ja by som proste hrozne chcela mať od nej šteniatko.“

Keď výstava dopadne zle

Premýšľala som, ako Vierke poradiť. Potešilo ma, že mám odporúčanie, ale nerozumela som, prečo nechce šteniatka s rodokmeňom. Zavolala som aj klubovej poradkyni chovu a zistila som, že podľa všetkého vyraďovaciu chybu z chovu nemá, že asi nedopadla veľmi dobre na výstave.

Večer som Vierke zavolala a po podrobnejšom vysvetľovaní si Vierka vzala rodokmeň, začala ho študovať a zistila, že má sučku zbonitovanú a chovnú. Bola totiž na dvoch výstavách, ale nakoniec sa jej tam nepáčilo, psi boli v klietkach, chovatelia v uzavretých skupinkách a nepodarilo sa jej nadviazať kontakt.

V hale bolo chladno, trvalo to dlho a tak so synom odišli skôr. Vystavoval manžel a vraj mu rozhodca povedal, že je tučná, zle predvedená a nie je v kondícii a dostali zlé hodnotenie. Takí boli smutní, že ani nezistila, že sučka je chovná.

Prečo sa rodia „bez papieráci“

Príbeh Vierky ma prinútil zamyslieť sa. Prečo sa rodia „bez papieráci?” Každého napadne množiteľ s kotercami, v ktorých žijú sučky ako rodiace bunky, pri každom honcovaní sú kryté a keď už nerodí tak ju v lepšom prípade uspí, v horšom vyhodí za plot.

Dôvodov však môže byť oveľa viac a myslím si, že stojí za to pozrieť sa práve na tento, lebo je častý a na pozadí je čistá láska k svojmu psíkovi.

Majiteľ si uvedomuje, že jeho psík bude žiť oveľa kratšie ako on a predstava, že ho stratí je pre neho neprijateľná. Východisko vidí v tom, že si po ňom nechá šteniatko a je mu jedno či bude chovné. Pre neho je hlavné, že bude mať kúsok z jeho miláčika.

Ja osobne to úplne chápem a chápem aj to, že pre nepsíčkara je to čudné. Majiteľ väčšinou nevie podmienky za akých má šancu odchovať svoje šteniatko aj s papiermi, alebo nemá kamaráta kynológa, ktorý by mu poradil, alebo sa mu proste nechce ani zisťovať ako na to, pretože aj v tejto oblasti panuje byrokracia a možno mal zlú skúsenosť s chovateľmi čistokrvných psíkov.

Ako získať svoje vlastné papierové šteniatko?

Podľa chovateľského poriadku Slovenskej kynologickej jednoty máte v princípe tieto 2 možnosti:

 

Náklady spojené s chovom

Zatiaľ som nespomenula náklady spojené s chovom. Čo sa týka administratívnych nákladov na založenie chovnej stanice a uchovnenie jedinca, popri tom čo vás bežne stojí psík sú zanedbateľné. Ide väčšinou o jednorázové poplatky.

Náklady za krycieho psa, zdravotnú starostlivosť, stravu, očkovania, čipovanie, pet pass a rodokmene šteniatok sú už vyššie a odporúčam, aby ste si ich dopredu spísali. Budete vedieť odhadnúť koľko budete musieť do svojho prvého vrhu investovať.

Rozhodnutie

Pri rozhodovaní, ktorú možnosť si vyberiete by ste si mali odpovedať na otázku, čo je vaším cieľom.

Ak chcete odchovať jeden vrh, z ktorého si necháte jedno šteniatko od vašej sučky alebo psíka, odporúčam zamyslieť sa nad postúpením práva chovu.

V prípade, že sa plánujete v budúcnosti venovať chovu serióznejšie, plánujete sa venovať vystavovaniu a prezentácii svojich psíkov, plánujete opakované vrhy aj na svojom vlastnom šteniatku a dlhodobo sa seriózne venovať zlepšovaniu chovu plemena na Slovensku, odporúčam založiť si svoju vlastnú chovnú stanicu.

Ďakujem pani Kasanovej  za korekciu článku.

Autorka článku má chovateľksú stanicu Malý majer