ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia

17.03.2013


Pes a rodina

Autor: Jana Veldhuizen Ochodničanová, Zuzana Pitoňáková

RODINKA.SK.: tehotné, bábätká, deti zdravé, deti choré, rodičov, … to všetko tu máme. Ale ešte jeden člen poriadnej rodiny tu chýba. Síce nie je človekom, no sprevádza ho už viac ako 10 000 rokov, častokrát sa o ňom hovorí, že je našim najlepším priateľom, ostáva pri nás verne, aj keď nás iní opúšťajú… PES.

Na dnes máme pre vás pripravený rozhovor s psychologičkou psov (áno, aj takí sú) s JANOU VELDHUIZEN OCHODNIČANOVOU, žijúcou so svojou rodinou (manželom, tromi deťmi a dvomi psami) v Anglicku. Vo svojej praxi sa venuje najmä problémovému správaniu „rodinných“ psov.

Čakanie na toho prvého (pravého)… psa

Odkedy som bola malým dieťaťom, chcela som mať psa. Pred každými Vianocami, či narodeninami som si vravela „odmietnem každý darček, ak to nebude pes, no potom som nechcela raniť city svojich rodičov, alebo sa mi darčeky celkom páčili...

Stalo sa niekoľkokrát, že som z ulice „adoptovala“ na pár hodín nejakého orieška, hrala sa s ním na dvore a v pivnici ho potom tajne kŕmila.

Moje detské vreckové šlo na misky, obojok a vodítko pre psa.

No čakanie na môjho prvého psa trvalo viac ako 30 rokov, kedy som sa mohla oň sama postarať a kedy moja ľudská rodinka bola kompletná a on do nej mohol vstúpiť ako posledný člen.

Hovorí sa, že to ako svet vidíme a vnímame je podmienené tým, akí sme my sami, aké máme skúsenosti, výchovu a v neposlednom rade aké máme gény. Čo si o tom myslíš, platí to i pre psí svet?

Myslím si, že gény nás tvoria, že tým SME my, náš temperament, ktorý dostaneme do vienka pri narodení. Určite skúsenosti a výchova nás formuje a trochu okresáva. My ľudia sa rozvíjame, hľadáme poznanie, hľadáme sami seba, učíme sa sebaovládaniu.

Psy sa takisto narodia s istým temperamentom a zmeniť ho je nemožné. Môžeme ho tiež len okresávať a čo je dôležité, mali by sme zameniť jeho dominanciu za submisivitu.

Pes nie je totiž uspôsobený na to, aby niesol zodpovednosť za nás v našom civilizovanom svete. My sme si ho obstarali, tak tú zodpovednosť musíme niesť my - ľudia.

Hoci sme vlka zobrali z jeho svorky pred tisíckami rokov, svorku z jeho mysle zobrať nedokážeme. Je naprogramovaný tak, aby v nej fungoval a snažil sa nie o svoje, ale hlavne o „jej“ prežitie. Jeho inštinkt mu vraví: svorka (či už sa skladá z jedného človeka a jedného psa alebo piatich ľudí a dvoch psov alebo dvadsať ľudí a osem psov je jedno) musí mať svoju hierarchiu, svojho „alfa“ vodcu, ktorý je najšikovnejší, najrýchlejší a najsilnejší, a potom ostatných nasledovateľov.

Tak v našej rodine, napriklad, môj manžel a ja sme alfa, deti sú privilegovanými členmi - potomkovia vodcov, ktorý majú tiež vyššie postavenie a na najnižšom stupienku sú psy.

To neznamená v ich ponímaní, že sú čosi menej. Psy netúžia po demokracii, potrebujú však vedieť, kde ich miesto je. Ak je to pre nich jednoznačné, sú vyrovnanými, spokojnými tvormi.

Ak však pes vycíti, že nie sme ozajstnými vodcami jeho svorky, bude sa snažiť zobrať zodpovednosť na seba. Nie preto, aby nám robil naschvál, ale preto, že svorka potrebuje vodcu na prežitie.

V čom je vnímanie psa odlišné od toho ľudského?

Pes, keď sa narodí nevidí a nepočuje. Jediné na čo sa može spoliehať je jeho čuch. (My ľudia máme 5 miliónov čuchových receptorov, priemerný dospelý pes ich má okolo 220 miliónov...)

Až po 15 dňoch sa mu otvoria oči a až po 20 dňoch mu začne fungovať sluch.

Ale pozorujte ako my ľudia komunikujeme s našimi psami?

Hovoríme na nich, dávame im príkazy, vnucujeme im našu ľudskú psychológiu namiesto zvieracej, ktorá je im vlastná.

Predstavte si, že by ste sa mali učit Japončinu alebo Čínštinu... Určite by vám to dalo zabrať a potrebovali by ste roky štúdia. Možno by sa vám to vcelku podarilo, pretože je to tiež reč človeka. No vezmite si psa, ktorý sa má učiť: „sadni“, „ľahni“, „zostaň“..., keď to je reč totálne odlišného živočícha.

Čo však pes môže chápať je reč nášho tela, tón nášho hlasu. Naša energia, ktorou naňho vplývame je univerzálna a tej porozumie každý živočích.

Takže : 1.ČUCH, 2.ZRAK, 3.SLUCH - to je poradie zmyslov, ktorými psy komunikujú.

Môžeš bližšie popísať psí svet dominancie a submisivity?

Dominantný pes vyžaduje od druhých psov podriadenosť. Občas stačí, že položí svoju hlavu na plecia druhého psa. Nesie sa hrdo, hruď dopredu, chvost vztýčený. Občas položí druhého psa na zem, pričom sa druhý pes vzdá a ukľudní.

Veľkou chybou je, že mnohí ľudia spájajú dominanciu s agresivitou. Ak sa pozrieme na život vlčej svorky (čo je našim najlepším príkladom) zistíme, že dominantný vlk nie je ten, ktorý je agresívny, ale ten, ktorý je vyrovnaný a asertívny. Agresia vyvoláva agresiu - takto by svorka neprežila. Voči vodcovi sú ostatní členovia submisívni a kľudní. Bojazlivosť, nestabilnosť a agresia sú považované za znaky slabosti a tie bývajú napádané. Kľudná submisivita je jediná správna cesta pre ich súžitie.

Nevychovaný pes – problém psa alebo pána?

Tu by som sa chcela pozastaviť. Všetci vieme, že ak chceme byť dobrí v nejakom odbore a rozumieť mu, musíme o ňom študovať. No paradoxne, nik po nás nežiada štúdium, ani skladanie skúšok, ak sa staneme rodičom, či majiteľom živého tvora.

Podľa mňa je nevychovaný pes dôsledok nedostatku informácií v správny čas. Mnohí ľudia chcú, ale nevedia ako nato. Pri deťoch je to samozrejme ešte zodpovednejšia úloha, no dieťa je náš druh a môžeme používať ľudskú psychológiu. Pri psoch je to na nás, aby sme sa učili ich reč, pretože sme inteligentnejší a nemôžeme čakať od nich, že sa naučia tú našu.

Čo je fantastické na psoch a čo sa od nich stále a znova učím je to, že žijú pre tento moment. Nehrabú sa v minulosti, neobávajú sa budúcnosti. Žijú TERAZ pre túto chvíľu. Preto tvrdím, že pri psoch nie je nikdy neskoro na zmenu. Budovať vzťah medzi našim psom a nami môžeme začať od začiatku napríklad dnes. Nebojte sa, váš štvornohý priateľ nebude zmätený. Ak vycíti, že veci sa majú inak, prispôsobí sa v priebehu niekoľkých dní. Ale musíte si zmeny určiť jasne a byť dôslední v ich dodržovaní. Pravidlá sa nesmú meniť z hodiny na hodinu.

Ak sa napríklad rozhodnete, že pes nemôže odo dneška byť na vašej sedačke, nemôžete mu to „len občas“ dovoliť. Psi nepoznajú špeciálne momenty, prázdniny, narodeniny...

Kedy je dobré si obstarať psa? Keď ešte deti nemáme, keď sú malé, alebo naopak keď už odrastajú? Na čo si dávať pozor pri deťoch a psoch?

Tu treba byť veľmi opatrný : pes, ktorý v jeho ponímaní nemá najnižšiu pozíciu v rodine (svorke) môže chcieť „napraviť“ správanie nášho dieťaťa po psovsky. Preto ak môžete, majte najskôr deti, až potom psa.

Ak to inak nejde, váš pes je už tu a vy len očakávate potomka, vytvorte si okolo svojich detí ochrannú bublinu. Doslovne zónu, do ktorej pes nesmie. A ak je na blízku musí byť totálne submisívny.

Ak sú vaše deti staršie, nechajte ich psa kŕmiť (samozrejme pod vašim dohľadom). Pes pritom musí niečo pre ne urobiť (napr. sadnúť a čakať).

Dajte jesť vždy skôr deťom a až potom nakŕmte psa. Vychádzanie z dverí, či úzkych priestorov, nechajte najskôr vašim potomkom. Nikdy nedovoľte deťom, naťahovať sa so psom o nejakú hračku, pretože psie zuby sú vždy silnejšie ako detské ruky. Môže to dať psovi signál, že v hierarchii stúpol.

Aké sú naše najčastejšie pochybenia?

Všimnite si takú psiu mamu ako kľudne a asertívne komunikuje so svojimi šteňatami. Bez toho, že na nich rozpráva, či šteká, jej energia je taká jasná, že jej šteňatá bez problémov rozumejú. Ona si ľahne a šteňatá prídu za ňou.

Na rozdiel od psov, my pri pohľade na milé psíča reagujeme ľudsky emotívne: prichádzame k nemu, pritom rozprávame: „Jééj, aký zlatý havko. Poď ku mne nech ťa pohladkám....“

Takéto prejavy sú v psom svete vnímané ako slabosť, takže hneď pri prvom stretnutí robíme chybu.

Podobnú chybu robievame pri každodennom zvítaní sa s našim psom napr. po príchode z práce. Prídeme domov a hneď voláme „ No poď sem, Rexo, už som doma!“ pričom ho hneď hladíme, láskame sa s ním.

Keď sa vracia vodca svorky, ostatní členovia mu urobia voľný priestor a oňuchajú sa. Žiadne vyskakovanie pritom nezažijete, pretože to je známka nerešpektu (nie „lásky“, ako si to my často vysvetľujeme).

Pes sa spojil s človekom pred tisíckami rokov, pretože to bolo výhodné ako pre neho, tak pre človeka. Mal prácu (spoločné poľovanie, neskôr stráženie územia, či pastierčenie), a zato mu človek poskytol jedlo, vodu a miesto na oddych. Boli sme spojení inštinktívne a preto nám to tak dlho vydržalo.

Dnešný pes domáci má však veľmi zriedkavo ozajstnú prácu. Niektorí z nás ho rozmaznávame, kupujeme rôzne hračky, zahŕňame láskou, iní z nás ho priviažu na reťaz, aby vraj strážil (odsúdenec na doživotie), kde sa jedine naplní frustráciou.

Prirodzené komunikovanie s tvormi našou vnútornou energiou, ktorá je spoločná všetkým živočíchom, nemá v našom preintelektualizovanom svete veľa miesta. Od našich inštinktov sa stále viac vzďaľujeme, pretože sa nám vidia nízke, a tak sa tiež vzďaľujeme vete PES NAJLEPŠÍ PRIATEĽ ČLOVEKA.

Tak ako vtáci potrebujú lietať, ryby plávať, tak potrebuje pes CHODIŤ (nie ísť na 5 minútovú potrebu okolo nášho domu).

Ísť na prechádzku tiež neznamená, že pes si môže celý čas robiť, čo chce. My sme vodcovia svorky, my potrebujeme rozhodnúť smer a pes je náš nasledovateľ.

Môj osobný rozvrh prechádzky je približne: 5 minút nasledovanie, 5 minút čas na potrebu, 15 minút nasledovanie, 5 minút čas na oňuchávanie, stopovanie, 20 minút nasledovanie , ďalších 10 minút si nechám na hru a posledných 5 minút ma psi v kľude nasledujú domov.

Po príchode si dám kávu s keksom a psi dostanú tiež niečo pod zub, čo je pre nich logické (boli sme „zháňať potravu“, vodca sa naje prvý a my dostaneme zbytok).

Nejaký recept na záver?

Čo je podľa mňa veľmi dôležité, je prirodzený, zdravý vzťah, ktorý by sme s našim štvornohým členom rodiny mali mať.

Keď budeme myslieť nato, že psa musíme zahŕňať len kopou lásky, robíme dobre hlavne sebe. Človek je jediný tvor, ktorý rozmaznáva - a to pre svoj vlastný osoh.

Ak máme potrebu mať pod sebou tvora, ktorý nám nebude odvrávať, na kom si môžeme vybiť naše frustrované ego, robíme dobre vlastnému obrannému mechanizmu, čo je v konečnom dôsledku tiež veľmi nezdravé.

Myslím si, že tou najlepšou formulou na zdravý vzťah medzi človekom a psom je: dostačujúci pohyb stravený spolu, disciplína s kľudnou, ale asertívnou energiou a až na koniec venovanie lásky nášmu psovi, vo forme potravy, pohladenia, či našej tichej vnútornej spokojnosti s ním, ktorú pes vycíti.

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 24 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia


Komentáre

Komentáre k článku
dudáčik napísané 28.06.2017 07:21 answer email

Mr. Green Rolleyes

nina napísané 05.08.2013 23:04 answer email

ahojte zlaty retriver to je pes Razz

modrofuzik1 napísané 24.04.2013 20:38 answer email

aj my mame psa. deti ho miluju. valaju sa po nom, davaju mu zrat, snazia sa ho cvicit. je uzasne vidiet tento vztah...

jano napísané 10.06.2011 12:55 answer email

Pekný článok, ako keby ho písala moja stará známa :-))))

 

... a dala by sa skrotiť aj líška?

 

Fungovalo by to rozprávkové:

"Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!

- Čo mám urobiť?

- Musíš byť veľmi trpezlivý - najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na Teba pozerať kútikmi očí, a Ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie... "

 

poznáš ? :-)))))))))))

SeersmornBome napísané 08.08.2010 21:18 answer email

Yes, probably so it is

katka napísané 11.05.2010 20:57 answer email

Nie celkom suhlasinm s tvrdenim, ze vodcovia svorky su rodicia, pod nimi su deti a najnizsie je pes...alfa je v psej svorke vzdy len JEDEN. tzn, ked ide na prechadzku cela rodina veli psovi len alfa. ked sa ten prechadzky nezucastnuje nahradza ho manzel(ka). A velkou chybou je casto nasilu vyzdvihovat poziciu deti (zvlast vek 0-7rokov) nad psa. Pes citi ze dieta je neiste a vo vsetkom potrebuje pomoc alfu a nechape preco by mal byt zaradeny pod nim a prave to, ze sa bude chciet dostat prirodzene nad poziciu dietata moze priniest problemy....

A uplna blbost je vytvorenie ochrannej bubliny po narodeni dietata... Pes zvyknuty na vasu spolocnost a pozornost je zrazu vystrceny za nejaku hranicu..proti komu sa ohradi?? spravne- proti zdroju..teda babetku.. Pokial po narodeni babetka nezmenime spravanie voci psovi, nevystrcime ho von zo svorky vsetko bude ok, pochopi ze prisiel dalsi clen svorky a pokial mu kvoli nemu nie je nic odoprete nema preco ho nemat rad... inak fajn clanok...

Sisi napísané 03.05.2010 13:53 answer email

PERFEKTNYYYY CLANOK!

Jana Veldhuizen napísané 11.12.2008 12:30 answer email

Mila Sasa, som rada, ze sa ti moj clanok pacil, ak si na pochybach aku rasu si vybrat, je dolezite vediet, ze v kazdej rase sa najdu silnejsie a slabsie jedince. Bolo by najvhodnejsie poradit sa z profesionalom pri vybere spravneho steniatka. Musis sa tiez pozriet na seba a svoju rodinu a opytat sa aky typ psa (aktivny, ci skor kludny) by vam vyhovoval.

katka napísané 10.12.2008 22:26 answer email

PRE SASU

Ak si z BA alebo okolia odporucam ti skusit vychovavat psa pre nevidiacich. Dostanes steniatko zhruba na rok, velmi vela sa o psoch naucis a vsetky naklady s nim spojene hradi Unia nevidiacich. Ja som popri detoch odchovala uz troch a odporucam. Ak mas zaujem odpoviem na dalsie otazky. Inak co sa tyka plemena ku detom je ich vela vhodnych, skor zavisi na konkretnom stenati nez na plemene. Urcite si neberte starsieho psika z utulku, tam nikto nevie co si v minulosti zazil a teda moze v urcitych hranicnych situaciach zle zareagovat. Teda odporucam steniatko 7-8tyzdnove je idealne, najlepsie take ktore mali doma (a odmalinka sa s nim hrali) a nie niekde vyvrete v koterci.

SasaM napísané 10.12.2008 22:13 answer email

Clanok sa mi velmi pacil, bol napisany jasne a zrozumitelne a pre mna vystihol podstatu veci a to bez glorifikacie psa s ohladom na zivot rodiny a ako "uvod" do psieho myslenia. Hoci psika mame stale este len vo svojich tuzbach (deti na nas tlacia, aby sme si uz nejakeho kupili), vsetci sa tesime, ze si raz jedneho obstarame -tu by sme fakt potrebovali vediet, aka rasa je /pre deti/ najvhodnejsia. ja som len trochu skepticka, co sa tyka financii za psiu potravu a ockovania a vycvik /popri tych pamperskacha nutrilone/a pod. a potom okolo nas to vyzera nejako tak, ze susedia z jednej strany maju 3 psikov, druhí jedneho, dalsi jedneho, dalsi zase jedneho...

Miška napísané 10.12.2008 15:30 answer email

My sme si tiež zadovážili psa ako posledného ( šiesteho) člena rodiny (svorky), takisto ešte v období materskej a vôbec neľutujem. Pes nás na rozdiel od morčata, anduliek, rybičiek ( to všetko sme mali alebo ešte máme) učí komunikácii. Akcii a reakcii, pes je veľmi vnímavý, CHCE nám porozumieť, CHCE sa nám zapáčiť, sme jeho všetko. Deti vedia, že majú doma živého tvora, ktorý potrebuje každodennú opateru, prechádzky, chodí k doktorovi na očkovanie ( o koľko ľahšie je potom dieťaťu samému ísť k vlastnej doktorke!!!). Keď je pes chorý, dieťa sa o neho bojí, snaží sa mu pomôcť, keď je zas dieťa doma samé, tak citlivý pes je celý čas s dieťaťom a robí mu spoločnosť a obom je spolu hneď lepšie. Nehovoriac o zdravotnom aspekte, chovať psa ako sústavný zdroj baktérií, ktorý buduje našim deťom imunitu. Môj muž odmietal psa dlhých 10 rokov, teraz je naša fenka Bišónka ( mimochodom toto plemeno je jedno z mála čo nepĺzne a je vhodné aj pre alergikov!!!) jeho miláčik. Chodí s nami na dovolenky, k starým rodičom, je dokonale prispôsobivá a bez nej by naša svorka (rodina) nebola kompletná...

Big Grins

Patricia Buzekova napísané 10.12.2008 13:48 answer email

Ano tak tento clanok sa mi velmi pacil. Najprv skoby som citala o sebe:-) Tiez som vzdy pod Vianocnym stromcekom plakala, lebo tam nikdy nebol psik...:-) Teras mam 26 rokov skoro troj rocneho synceka a dvoch psov....:-) Do nasej rodiny vstupovali na striedacku. Pes, dieta, pes...takze je na rade dieta? :-)

 

Tesim sa na pokracovanie...

 

Pata

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi