Čo treba vedieť o potkanoch chovaných doma

Viera Mikulová 3

Chov potkanov, malých hlodavcov  dožívajúcich sa 2 – 3 rokov, v poslednej dobe zažíva boom.

Tohoto milého domáceho maznáčika môžeme vidieť v rôznych farbách srsti, od odtieňov šedej, béžovej, perlovej, zlatej, škoricovej cez čokoládovú alebo ebenovo čiernu, s rovnako odlišnými uškami od stojacich, cez slonie, odstávajúce.

shutterstock

Srsť môže mať ako páperie, kučeravú ako malý baránok, hladkú, krátku, dlhú alebo úplne bezsrstý, s chvostom ba dokonca sú aj druhy bez chvosta! Nech už sú akékoľvek vždy majú spoločné to, že sa jedná o nočné zvery, čiže aktívne v noci, svoj režim vedia čiastočne prispôsobiť režimu svojich majiteľov. 


Je to veľmi spoločenské zviera, treba ho preto chovať buď v páre (nemusí byť samček a samička, dvaja samci alebo dve samičky sa tiež znášajú veľmi dobre ak sú spolu od malička) alebo sa mu intenzívne venovať. Potrebuje behať aj mimo svojej klietky, prechádzky vnku nie sú potrebné, stačí mu pobehať si po izbe. Ale pozor svoje teritórium značkuje, malými kvapôčkami moču!

 

Potkany sú inteligentné tvory

Potkany sú inteligentné, vycvičiteľné a vyžadujú relatívne jednoduchú starostlivosť. Sú však zvedavé, čo treba zohľadniť aj v priestore, v ktorom sa budú pohybovať (káble, drôty, PC). Mnohí majitelia prirovnávajú vzťah k potkaníkom vzťahu ku psom.

Potkanov môžeme naučiť mnoho napríklad preskakovať, otáčať sa dokola, postaviť sa a dokonca aj podať ruku na povel. Cvičenie musí začať pomaly, za odmenu a veľkú pochvalu po správnom vykonaní povelu. Pozor žiadne trestanie! Môže to potkana zmiasť.  

Môžu sa deti kontaktom s potkanmi nakaziť?

Potkany sa nám podvedome spájajú so špinou, odpadkami ako aj šírením rôznych chorôb. Avšak to platí pre divo žijúce, nie doma chované.

Samozrejme môžu byť výnimky avšak pokiaľ zbadáme u svojho potakana známky letargie alebo nezvyčajný prejav treba okamžite navštíviť veterinára. Tak ako aj s inými domácimi miláčikmi aj s potkanmi by sme mali chodiť na pravidelné prehliadky k veterinárovi. Na Slovensku sa však zväčša praktizuje iba návšteva v prípade choroby.

Takmer na každom fóre venovanom potkaníkom sa stretneme s obhajobou tohoto zvieratka a jeho chovu v rodinách s deťmi. Ako rodiča ma však zaujal článok istej kanadskej veterinárky, ktorá tvrdí, že chorôb čo sa môžu preniesť z domáceho potkana na človeka je veľa. Preto ani vlastným deťom nedovolila aby sa s potkanmi hrali bez dozoru, kym boli malé (do 5 – 6. roku dieťaťa).

Ak sa staráme o potkana, treba si ruky umývať pred i po kontakte s ním. Existuje zoznam chorôb prenášaných na človeka, hoci pravdepodobnosť že sa tak stane je veľmi nízka. Potkany chované doma sa môžu nakaziť zo stravy napríklad ak mu nechtiac dáme nakazené surové mäso, či zeleninu ale i od okolitého prostredia, či komárov, pre ktoré sú potkany len medzihostiteľ.

Potkany môžu pokúsať

Potkany môžu pokúsať keď sa cítia byť v ohrození alebo ak cítia na rukách jedlo. Predchádzať kúsaniu sa dá umývaním rúk pred kontaktom s nimi a jemným zaobchádzaním. 

Potkany zapáchajú – „ako komu“ …

Každé zviera, aj potkan, má svoj pach. Je držaný v klietke, ktorej  pravidelné čistenie dva krát za tyzdeň alebo podľa potreby nám zabezpečí aby sa zápach nešíril do celej miestnosti. Avšak značkovaniu teritória sa nevyhneme, či je to pach zvieraťa alebo zápach je už na každom z nás. Mnohým chovateľom pach potkana nesmrdí.

Potkany sa radi maznajú

Ak sa vaše dieťa vie postarať o potkana, vie ako ho dvihať, hladkať určite to vášmu potkanovi padne dobre.

Potkany sa totiž radi nechajú mojkať, zaspia vám na rukách alebo sa s vami budú radi hrať. Obyčajne sa odporúčajú potkany k deťom od 5 rokov. Deti by sa nemali báť s ním manipulovať, držať ho a starať sa o neho, samozrejme treba ho rešpektovať ako živého tvora s vlastnými potrebami.

Chov potkana má mnoho výhod: je to nenáročné zviera na priestor, financie a môžeme s ním mať vytvorený vzťah ako k domácemu miláčikovi, ktorý reaguje na našu prítomnosť a teší sa z nej.

Určite po čase sa stretneme aj s nevýhodami, ale tie sú výrazne prevážené pozitívami, ktoré chov tohoto zvieratka prináša.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (27 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. samičky sa menej radi nechajú hladkať, a su nesmierne zvedavé su schopne aj po strope lieť keby sa dalo., Neobsedia ani sekundu len keď sa čistia. Sú veľmi pažravé a jedlo si radi schovavajú záleži od povahy aj to ktora zje viac ktorá menej. Väčinou chodia na potrebu na jedno miesto ale nieje to pravidlo najhoršie je keď maju viac poschodí v príbytku potom chodia najradšej na potrebu hned pred vchodom do pelechu, málokedy sa im chce isť dole kde maju podstielku. Pokial ich púšťame von tak stále sledujú či nemajú otvorené dvierka. Najhoršie je teda to značkovanie všetky plochy hocinkde kde prejdu musia označkovať našťastie to nesmrdí no možno ako kedy. Takisto záleži od povahy či sa budu škriepiť. Snažia sa súperiť o postavenie medzi sebou no nieje to nič agresívne, neviem či je to o šťastí že spolu dokážu výjsť alebo sa samičky lepšie znášajú. Pri samčekoch to bolo horšie. Takisto si myslim že ked budu mať dostatok kvalitných granúl tak nebudu ani ohrýzať klietku čoho sme sa tiež obávali. Kúpať ich netreba neznašajú to možno podľa potreby avšak chvosty zvyknú mať totalne zasvinené. Rátajte stým že budete mať trochu doškrabané ruky keďže vodu a umývadlo fakt nemajú v láske. Veľa spia, najedia sa, preskumajú čo je nové napijú sa a opäť spia alebo sa čistia a škrabú sa. Na brúsenie zobov dostanú sem tam surovú celozrnnú cestovinu tú miluju takisto ovsené vločky zbožňujú. Pokial majú granulovú podstielku tak ani nieje znich takmer žiadny zápach. Sú to nesmierne podarné šikovné inteligentné a živé tvory, určite lepšie ako morča, škrečky a podobne. Sú to take netopiere bez krídel. Nieje celkom pravda že môžu pokúsať asi zo začiatku aj hej no pokial zistia že sa to nedá jesť nabuduce už to nebudu skúšať. Naše kľudne dokážu olizovať jogurt z prsta. pri tomto je ale najdôležitejšie maximalne sa im venovať ako sa da od začiatku. Potom vas budú brať za svojích teda zvyknú si na vás.

  2. Máte tam zopár chýb. Hlavné je že sa vyslovene neodporúča chovať potkany v pároch samec a samica keďže potkany sa veľmi rýchlo rozmnožujú a samička môže oťarchavieť už deň po pôrode takže je dosť časté že sa urodia na smrť.

Pridaj komentár