Dve dievčatá a ich hobby – kone.

Viera Mikulová 0

Barbora Okatá (14 rokov) a Janka Gaťová (16 rokov).

Dievčatá si popri láske ku koňom našli kamarátstva,  miesto kde prekonávať ťažké chvíle dospievania, a spôsob ako sa učiť  zodpovednosti a vytrvalosti.

Láska ku koňom znamená celú škálu aktivít od čistenia boxov, umývania koní cez ich kŕmenie, česanie, sedlanie, uzdenie  až potom vytúžené jazdenie.

Prečo si si vybrala kone ako svoje hobby?

BO: Už odmalička ma to k nim priťahovalo. Vždy keď som videla koňa hneď som  sa chcela na ňom povoziť alebo ho aspoň pohladkať. A teraz keď sa koňom venujem, tak cítim to puto medzi koňom a jazdcom. A je to naozaj nádherný pocit.

JG: Kone som si vybrala preto, lebo sú to krásne zvieratá. Fascinovali ma svojim charakterom.

Koľko času tomu venuješ a ako často?

BO: Jazdiť chodievam 2-krát do týždňa. No keď máte vlastného koňa, musíte za ním chodiť každý deň, čiže to zabere oveľa viac času, ako chodiť do jazdeckej školy.

JG: Koňom sa venujem jeden krát do týždňa,  3 hodiny.

Našla si si pri koňoch priateľov?

BO: Keď som začala jazdiť, nemala som veľa kamaratov, no boli tam kone, a kone sú ten hlavný  dôvod prečo tam chodím. No neskôr som si našla veľa kamarátiek a teraz tam chodím ešte radšej.

JG: Pri koňoch som si našla skvelú partiu kamarátok.

Čo všetko okolo koní robíš?

BO: Na kone idem vždy o hodinu skôr, musíme si ich vyčistiť, vyčistiť im kopytá, nasedlať ich a nauzdiť. A až potom môžeme ísť na jazdeckú hodinu.

JG: Všetko, čo treba. Čistím im kopytá, umývam ich, sedlám a uzdím ich. Prípadne aj kŕmim, ak treba.

Koľko rokov a aký typ jazdenia robíš?

BO: U mňa je to pestré. V mojich ôsmych rokoch som začala jazdiť westernové jazdenie, a jazdila som ho asi do 11. No potom som si našla Jazdecký klub, kde sa jazdilo anglické jazdenie a mňa vždy lákalo skákanie a tá elegancia, ktorú do toho jazdci dávali. Tak som prestúpila na anglické jazdenie. 

JG: Jazdeniu sa venujem 6 rokov a jazdím anglický typ.

Ako si začínala a koľko si mala rokov?

BO: Začiatky boli pre mňa tak stredne ťažké. Musela som sa zosúladiť s rytmom koňa, oboznámiť sa, ako to jeho telo celé funguje, ako ho dostať na miesto, kam chcem ja a nie on. Bolo to veľmi zaujímavé aspoň pre mňa, no veľa vecí som sa naučila s kníh o koňoch. A jazdím od ôsmych rokov.

JG: Začínala som ako 11 ročná návštevou ranča v Blatnom.

Doviedli ťa k tomu rodičia alebo si si to našla sama?

BO: Moja mamina, keď bola mladá jazdila asi 3 roky. Asi som sa s tým, že chcem jazdiť už narodila, no moja mamina ma do ničoho nikdy nenútila, takže je to super. Občas si chodíme s maminou zajazdiť aj spolu.

JG: Jazdenie som si vybrala sama.

Koľko ťa/tvojich rodičov tento koníček stoji?

BO: Ceny sú rozdielne, všade je to inak. Sú kluby na úrovni, kde to stojí veľmi veľa a potom je tu tá stredná vrstva, kde to výjde stredne.

JG: Približne 10 € na hodinu.

Mala si z koní niekedy strach? Kedy?

BO: Priznám sa, že s koní som strach nikdy nemala. 

JG: Strach som mala len raz. Bolo to v situácií, keď sa mi kôň splašil.

Spadla si niekedy z kona, videla niekoho z neho spadnut alebo ze by kon niekoho kopol? A ako si sa s tym vysporiadala? Ako dlho ti to trvalo?

BO: Áno,  spadla som už viac krát, no spadla som a potom som sa postavila a zase naňho nasadla, akokeby sa nič nestalo. Zatiaľ som nič také ako kopnutie nevidela, a dúfam že nikdy neuvidím, vždy keď niekoho vidím spadnúť, tak sa do toho vžijem, akoby sa to stalo mne.

JG: Ja osobne som z koňa nespadla, ale videla som spadnúť moju kamarátku. To, že by kôň niekoho kopol, sa mi ešte nestalo.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár