Príbeh o andulke – Ťapkovi

Vtáčí let

Dňom čo dňom Ťapko naberal silu, začali mu rásť pierka a chytal chuť do života. Najprv býval v krabici, keďže ešte nevedel lietať. Vždy keď ho niečo zaujalo, vyskočil na bok krabice a odtiaľ sledoval čo sa deje. Neustále bol s nami, stále nás počúval ako sme sa rozprávali a prihovárali sa mu.

Keď už vyrástol kúpili sme mu krásnu novú klietku aj so všetkými možnými hračkami pre andulku, no stále mal, aj má s ňou nejaký problém a keď nemusí tak do nej nejde. Neustále chce byť s nami a pobehovať pri nás, neskôr už aj začal lietať okolo nás. Zo začiatku bol veľmi nemotorný, neustále do niečoho vrážal a báli sme sa že si ublíži ale našťastie sa mu nič nestalo a teraz je z neho skvelý letec.

Ako začal Ťapko rečniť

No ale teraz k tomu ako začal rozprávať. Vlastne ani neviem, že kedy sa tak rozrečnil. Párkrát keď si k nám sadol na rameno si niečo zamrmlal, ale nikto mu nerozumel. Tak sme to neriešili.

No jeho výrečnosť sa zväčšovala a časom sa to mrmlanie zmenilo na zreteľné slová, začal nás zdraviť. “Ahoj Ťapko”! Potom sa nás spýtal “Všetko vporiadku?” Vtedy sme boli všetci v šoku lebo nikto z nás to vôbec nečakal.

Už sme si na jeho úsmevné rečňovanie zvykli a teraz je nám zvláštne keď nič nepovie. Vtedy si myslíme, že mu asi niečo je…

Dnes je z Ťapka nádherná modrá andulka plná života, ktorá nevie kedy prestať rozprávať. Vždy dokáže zlepšiť všedný deň a život bez neho si už nikto z nás nevie predstaviť. Stal sa dôležitým členom našej rodiny. 

(10 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...