Keď si pes zlomí zub

Žuvacie kosti

Tieto typy kostí, ktoré inak slúžia ako hračka a nástroj na prečistenie zubov sa však dokážu obrátiť proti psíkovi. Čím je kosť tvrdšia, tým je väčšie riziko poranenia zuba. Nemyslite si totiž, že psík je v zuboch nezraniteľný. Čokoľvek, čo je iba o trochu tvrdšie ako sú jeho zuby, mu dokáže potenciálne ublížiť. Často krát sa dokonca stane, že si psík tak ublíži, že je chirurgická extrakcia, jedinou možnou cestou. Ak teda zbadáte na žuvacej kosti, alebo na inej hračke krv, tak skontrolujte chrup, či sa jedná iba o poranené ďasno, alebo o poškodenie zuba.

Je zlomenina zuba nebezpečná?

Určite je, pretože pri takto vážnom poranení dochádza k odhaleniu nervu, ktorý je za normálnych okolností chránený sklovinou a zubovinou a nerv sa tak dostáva do kontaktu s vonkajším prostredím, čo je pre psíka veľmi bolestivé. Navyše, musíme spomenúť aj časté infekcie, ktoré hrozia v prípade, že je rana dlhodobo neliečená. Psi sú však odolné zvieratá a často svoju bolesť taja veľmi dlhú dobu. Napokon sa dostane situácia až do bodu, kedy pre bolesť nemôžu prijímať potravu.

So zlomeným zubom dokáže psík vydržať aj rok, bez toho, aby prejavoval bolesť. Potom však príde nevyhnutný zlom a psík to už ďalej nedokáže skrývať. Často dochádza aj k zmene farby zuba od bielej, cez rúžovú, šedú až po čiernu. Pri zmene farby sa odporúča buď extrakcia, prípadne liečba koreňových kanálikov.

Nebezpečné baktérie

Ústna dutina psíka obsahuje množstvo baktérií, ktoré sú za normálnych okolností neškodné a nijako neohrozujú život psíka. Ak sa však objaví otvorená rana, ktoré predstavuje vstupnú bránu pre infekciu, tak začínajú problémy. Infekcia sa dostane ku zubnej dreni a pomaly dochádza k jej odumieraniu. Ako postupuje, tak za sebou necháva mŕtve tkanivo a pribúdajúca bolesť je pre psíka čoraz menej znesiteľná. Nie každá zlomenina zuba končí takto, ale je potrebné brať tieto veci vážne a ku dentálnym problémom našich miláčikov pristupovať svedomito.

Dá sa zlomenine zuba predchádzať?

Samozrejme je tu niekoľko možností, ktoré chovateľ má, aby sa dokázal vyvarovať podobným problémom. 

V prvom rade by to mala byť správne zvolená žuvacia kosť, ktorá sa hodí veľkostne pre konkrétneho psíka. Tvrdosť kosti je rovnako dôležitá a musí zohľadňovať vek psíka. Okrem toho, by sme mali poznať svojho miláčika, pretože ako sa zdá, tak niektorí sú doslova posadnutí žuvaním. V ich prípade sa zlomeniny, poranenia a celkové opotrebenie chrupu prejavujú skôr ako pri ostatných psíkoch. Ak vieme, že náš psík je vysadený na túto činnosť, tak určite volíme mäkšie žuvacie kosti, aby sme mu žuvanie uľahčili. Chrup psíka je veľmi citlivá oblasť a pri jej poranení je dokonca ohrozený aj príjem potravy. Venujte preto chrupu zvýšenú pozornosť a berte to skutočne vážne, pretože zubárovi nechce chodiť nikto. 

A pes už vôbec nie. 

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...