Ako k nám prišiel Bob

Príbeh Martina a fletíka Bobíka

V našej rodine vždy býval pes členom rodiny. Od malička sme mali s rodičmi čierneho kokeršpaniela Ronnyho, ktorý už dnes bohužiaľ nie je medzi nami. Dožil sa ale krásneho veku a myslím, že sme boli spolu šťastní.

Keď som sa presťahoval do Prahy, zatúžil som zase po psovi a veľmi som si želal, aby sa mi splnilo toto želanie. Podarilo sa. Dostal som na Vianoce psa. Pod stromčekom nebol samozrejme pes s velikánskou mašľou, ako to býva v romantických filmoch, ale na ihlici stromčeka bolo nasunuté CD-čko s obrázkami šteniatka. Mal som neskutočnú radosť a nevedel som sa dočkať kým šteniatko uvidím na vlastné oči.

Prečo fletík, prečo Bob

Plemeno Flat coated retrievera vybral pre mňa priateľ na základe svojich skúseností. Doma mali Labradorského retrievera a nemohli si toto plemeno vynachváliť. Povahovo sú retrívri veľmi podobní. Fletíci sú asi trošku kľudnejší a štíhlejší.

Chodievali sme sa na neho pozerať skoro každé 2 týždne do chovateľskej stanice v Teplicích a netrpezlivo sme čakali, kým dorastie do 8 týždnov, aby sme si ho už mohli vziať domov. Pre šteniatko sme išli koncom februára. Psík bol z druhého vrhu a preto sa vo svojich papieroch volal na písmenko B – Bubble chocolate. My sme ho takto určite volať nechceli a tak sme mu vymýšlali iné meno na B.

Zo všetkých mien vyhralo meno – Bob.

Čo sa týka starostlivosti o srsť, tak na začiatku sme Bobíka vyčesávali veľmi pravidelne ale nakoniec sme zistili, že to nie je potrebné viac ako dvakrát za týždeň. Pri retrieverovi v domácnosti musíte aj tak častejšie upratovať domácnosť od chlpov, je to dosť individuálne a proste sme si na to zvykli. Pravidelne mu zastrihujeme srsť na ušiach a na labkách. Bob to nemá veľmi rád, ale keď pred neho položíme motivačné vrecko s piškótami, nevadí mu zrazu nič. Fletíci sú trošku náchylní na zápal uší a preto keď sa Bob kúpe niekde v jazere, tak mu pravidelne kontrolujeme uši, prípadne preventívne prekvapkáme kvapkami do uší. Stalo sa nám to len párkrát.

Pravidelné prechádzky sú pre Bobíka nevyhnutné. Často chodievame von za mesto, kde sa Bob vybehá a potom prespí celý deň. Ešte sa nám nestalo, že by sa niekto Boba bál. On svojím milým pohľadom posobí na ľudí dojmom poslušného a milého psíka, ktorý by neublížil ani muche. Deti ho radi hladkajú a Bob sa zase rád nechá. Vie lásku od ľudí príjmať i dávať.

Starostlivosť a hry

Ešte sa s Bobom hrávame na schovávačku tak, že mu schováme jeho obľúbenú hračku a on ju proste miluje hľadať. Keď ju nájde, tak najväčšia radosť prichádza potom, keď ho poriadne pochválite a on namiesto klasického vrtenia chvosta sa vlní celým telom, plný radosťi.

Bob odmalička miluje vodu. Niekedy by človek povedal, že to nie je pes ale vydra. Dokáže vo vode tráviť hodiny. Miluje plávanie a aport čohokoľvek z vody. Voda je jeho druhý domov.

Slovko na záver

Každý náš príchod domov, trebárs i z nákupu, keď človek nie je doma možno 10 minút, je obrovským zvítaním s Bobom. Víta nás akoby sme sa nevideli celý rok. Vždy to veľmi poteší na srdci a skrášli deň. Za svoj život si už našiel veľmi veľa psích aj ľudských priaťelov. Keď máme doma návštevu, vždy mu niekto donesie nejakú dobrotku.

Život s Bobíkom nás obohatil jeho nezištnou láskou, jemnou povahou a stal sa neodmysliteľným členom našej rodiny. Jeho vďačný pohľad, každodenné privítanie a milujúci dotyk je to najkrajšie, čo nás napľňa každodennou radosťou a láskou.

(7 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...