Obyčajný psí príbeh

Patríme ku skupinke “mestských” psíčkárov, ktorí viackrát denne vyrážajú so svojimi psími parťákmi na prechádzku. Máme doma dvoch psov. Teda vlastne fenky. Ally a Enyu.

Labradorku a Kanadskú retrieverku. Ako každý deň, aj dnes sme sa vybrali na rannú prechádzku po okolí. Do blízkych vinohradov. Pre naše fenky je to najmilšia destinácia s nedozerným priestorom karpatských viníc značiek Tramín a račianska Frankovka. 

Dnes je vonku všetko krásne čistučké a voňavé po nočnom daždi. Akonáhle vstúpime do vinohrada, zaznie môj povel STOOOJ! A fenky už vedia, že ak tu chcú behať navoľno ako šarkany, tak radšej poslúchnu a zastanú na mieste. Odopnem ich po jednom z vodítka a ony poď ho lietať, objavovať svet a vystrájať. Aj mne srdce poskočí z toľkej radosti zo života. Začne sa veľká naháňačka medzi koreňami „značkového“ viniča. Enya naháňa Allynku, tá kľučkuje vo vinici ako srnka. Ale menšia Enya ju za chvíľku dobehne a zašteká: Mám Ťa! A znovu naháňačka a znovu Mám Ťa! 

Ale zrazu Ally zastane, vetrí. Enya ju nechápe, čo je už koniec hry? Nie, to len sused s ridgebackom Azim prichádzajú v piatom riadku vinice. Azi kráča dôstojne, oblečený v červenom kabáte, žiaden nátlak feniek ho nevyprovokuje k unáhlenému správaniu. Všetko má svoj čas. Ally ho obskakuje, teší sa pánskej spoločnosti. Enya ho tichúčko očuchá – všetko je v poriadku. Pes. Dôstojný a kľuďas.

Ja prehodím s páničkom pár slov – akože sa blíži zima, jeseň je už vo vzduchu, on že Azi trochu kríva lebo ma presilenú nohu a tak. Potom sa naše cesty opäť rozdelia.

My pokračujeme ďalej na západ. Pozdĺž cesty sa vinie plný potok studenej priezračnej vody. Ally skočí do vody a pláva odušu. Enya pozerá na ňu, ani ju nenapadne vliezať do studenej vody. Podíde bližšie a napije sa.

Zrazu Enya zastane a vetrí. Ally opakuje. Veď aj ona má nos! Obe sa prikrčia. V dvadsiatom ôsmom riadku sa niečo hýbe. No nazdar. Toto nemusí dopadnúť dobre…Zajko. A fenky sú v okamihu preč. Snažia sa chytiť nášho vinohradníckeho zajaca poľného, ktorý ich pravidelne provokuje a z času na čas aj poriadne vybehá. Ja čakám, pozerám ako prebieha naháňačka. Zajko našťastie vyhráva. Ally spomaľuje. Volám na ňu – otočí sa a kráča ku mne. Enya ešte chvíľku beží, ale tiež to vzdáva. Na moje volanie zastane, otočí sa a pozerá na mňa. To akože sa mám naozaj vrátiť? No dobre teda.

Kráčali sme s spolu naspäť k domovu. Poniektorí mokrí, iní len napoly. Prišli sme k nám do bytu na 6. poschodí, naraňajkovali sa a ja som vyrazila do práce.

Také príjemné a obyčajné ránečko na okraji mesta.

(9 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...