Odetkine šteniatka – Príprava na pôrod

Odetke praskla plodová voda“ čítam SMS správu a vzápätí sa rozdrnčal telefón. Práve sme sa kŕmili haruľami so Zuzkou, ktorá prišla skontrolovať ako sa darí šteniatkam.

Krytie

 „Sadáme do auta!“ Povedali sme skoro naraz a frčali hore Stupavou. Odetka vyzerala, že zjedla panvicu, bruško mala úplne dole ako placka a fučala. Kontrakcie začali. Hlavou sa mi premietlo ako mi rozprávali o krytí s Artušom pred 60 dňami. „Vieš, Zuzka hovorí Vierke, chyť ju, pridrž mu ju. A my sme pozerali na Zuzku ako puci a nevedeli čo máme spraviť. Odetka s Artušom sa vrteli kým nás Zuzka neusmernila.. ale to teda bolo… a keď sme šli okolo, Artuško sa už tešil“ decentne sa odmlčala Katka a nekomentovala ďalej ako krytie prebehlo… bola som v tom čase v Číne. Keď sa šlo na ultrazvuk, to sme sa už nahrnuli k lekárke všetky tri „Hujerovci prišli“ komentovali sme dúfajúc, že nás pani doktorka pochopí a keď nám ukazovala drobunké guľôčky s niťou goráliek chrbtice cítili sme sa úplne neskutočne.

Kontrakcie

Nuž a je to tu. Naša Odetka rodí. Stáli sme nad pôrodnou debničkou a ona fučala a snažila sa tlačiť. Kontrakcie boli každých 5 min, 24 hod už nepapala, Vierka mala za sebou tri viac menej prebdené noci a kontrakcie vyzerali dosť silné. Mala mať 5 šteniatok, pôjde to rýchlo myslela som si. Čakala som, že sa objaví každú chvíľu priehľadný plodový obal so šteniatkom ako pri mojom prvom pôrode. Podvedome malo byť čierno biele. Namiesto toho tlačila, tlačila a fučala pol hodinu s periódou kontrakcii každých päť min. 20 min pauza a stále nič. Od únavy zaspávala. Snažili sme sa rozobrať ako dlho už takýto stav trvá, vyzeralo že od takej siedmej. 

Cisársky rez

Debnička pod schodami chránená z troch strán, okolo tri „sudičky“ Aleš s chladnou hlavou a vzrušený asi 9 ročný Jakubko. „Zoberme ju prejsť sa po záhrade.“ Zahlásila Zuzka a ja som začala mať zlú predtuchu, pripomínalo mi to môj druhý vrh. Odetka špacírovala po záhrade, snažila sa nájsť nejakú vhodnú špáročku alebo skrýšu a my tri grácie, Vierka, Zuzka a ja sme ju nasledovali ako suita. Zobďaleč nás pozoroval Aleš a malý Kubík. Zase sa vybrala do ohrádky a čakali ďalšiu hodinu a nič. To už Zuzka pre istotu konzultovala s veterinárkou. Čakajte tak pol hodinu a ak sa to nepohne, šteniatko bude asi vzpriečené pred rodidlami, musíte ísť na cisársky rez.“ Chvíľu sme ešte čakali, ale napätie v obývačke sa dalo krájať. Odetka fučala a fučala a občas sa objavil slabý sťah. Keby som jej mohla silou vôle pomôcť tak by som jej dala všetku silu ktorú v sebe cítim. Myslela som si a ona ma hypnotizovala pohľadom, bola fakt unavená. „Poďme na pohotovosť.“ Bola to sekunda keď skrslo rozhodnutie. Behom pár sekúnd Aleš nachystal bedničku s dekou, sučku sme presunuli do nej a už sme sedeli v mojom aute, Vierka ju mala vedľa seba a nežne ju hladkala a prihovárala sa jej. 

V duchu som obdivovala pokoj s akým všetko navonok niesla. 

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...