So psom u prváčikov alebo Ako som začínala s canisterapiou

Aj napriek tomu, že sme s Aškou úspešne absolvovali skúšky a obdržali certifikát o spôsobilosti psa a psovoda vykonávať CT, bez určitej prípravy by sme nemohli len tak niekde začať.

Nasledovalo ďalšie vzdelávanie a samozrejme, praktické ukážky. So skúsenou inštruktorkou Canisterapie Monikou Dančovou a jej psom Mikom som bola prítomná pri výkone CT v SZSS Nádej Snina pri deťoch s kombinovaným postihnutím. Bolo pre mňa nesmierne dôležité vidieť prácu psa aj inštruktora naživo, hoci ja som sa s Ašou nechystala k postihnutým klientom.

Pokiaľ  som sa zaúčala, na jednej zo základných škôl v Humennom rodičia prejavili iniciatívu a v spolupráci so školou pripravili všetky potrebné podklady k tomu, aby na ich škole v rámci riadneho vyučovania bola vykonávaná CT.

Rodičia už vedeli, že budú chcieť k svojim prváčikom mňa a najmä moju Ašku. Oslovili vedúcu nášho klubu p. Moniku Vrančíkovú, ktorá im prichystala oficiálne podklady o výkone CT v konkrétnej triede. Všetci rodičia svojimi podpismi vyjadrili súhlas s prítomnosťou psa na vybraných vyučovacích hodinách počas školského roka a tak odobrili myšlienku CT na ZŠ Kudlovskej v Humennom. Nič sa nesmie robiť živelne bez potrebnej prípravy a oficiálnych formalít.

Živý pes u prváčikov

Na prvé stretnutie som sa aj tešila, no aj som sa trochu bála. Naposledy som pred žiakmi stála ešte pred nástupom na RD a to už bolo pekne dávno :). Oporou mi bola Monika Dančová, ktorá ma i s Ašou uviedla do triedy a predstavila deťom.

Samozrejme, prváčikovia boli Ašou nadšení. Nie je totiž bežné mať v triede počas vyučovania psa, a ešte takých rozmerov! Zoznámenie mi pripadalo najprv trocha komické, ale bolo dôležité.

Aša sedela pred tabuľou a deti k nej po jednom chodili a hovorili jej svoje mená, tí odvážnejší sa jej dali oňuchať a niektorí ju dokonca bez obáv hneď aj pohladkali. Aša sa tvárila dôležito ako osoba, ktorá rozumie, o čom je reč a pamätá si všetky deti aj s menami. Po úvodnom predstavení sme sa snažili deti zapojiť do rozhovoru. Postupne sme prebrali základy chovu psa, veterinárne náležitosti, preukaz, doklady, certifikát a iné papiere týkajúce sa psa. V družnej atmosfére sa rozprúdila debata o tom, kto akého psa chová doma či u starých rodičov, kto má aké zážitky so psom.

Dobrý prístup učiteľky

Hodina uplynula veľmi rýchlo a o klasickom vyučovaní nemohlo byť ani reči. Deti boli príliš rozrušené na to, aby sa sústredili na šlabikár či počty. Zostali sme aj cez prestávku a na nasledujúcej hodine sme si povedali ešte o základných hygienických pravidlách, Aša predviedla svoju poslušnosť a pahltnosť – za piškótu by si pokojne nechala aj chvost uťať, cirkusové kúsky typu hop, ahoj, vezmi (piškótu z mojich úst). Veľmi chválim pani učiteľku, ktorá deti vopred na prítomnosť psa pripravila. Aša sa jej na prvý pohľad zapáčila. Na moje prekvapenie žiadne z prítomných detí sa psa nebálo a nejavilo voči psovi odpor. Aj na základe toho sme si dohodli pravidelnú spoluprácu v 1.A triede.

Podrobnejšie o CT, práci inštruktorov CT a aktivitách klubu EUROCANIS si môžete prečítať na www.eurocanis.szm.sk  

(Žiadne hodnotenia)

Loading...