Veda psích emócií

Súčasná vedecká štúdia, ktorú vypracovala Kalifornská Univerzita v San Diegu tvrdí, že psi dokážu žiarliť. Jeden z dokladovaných testov vyzeral tak, že zúčastnení majitelia sa mali zaoberať postupne tromi rozličnými objektami pred očami svojich psov a nevšímať si ich. Objekkty ich záujmu boli kniha, dyňa alebo tekvica z plastu a realisticky vyzerajúca plyšová hračka, ktorá vyzerala ako živý pes a vydávala rozličné zvuky.

Výsledky testu ukázali, že keď sa majitelia zaoberali plyšákovým psíkom, ich psi sa všemožne snažili zaujať ich pozornosť, dotýkať sa svojho pána, vkročili medzi pána a plyšáka, štekali, kúsali a zavíjali. Pri iných objektoch ich reakcie neboli také významné.

Vedcov takéto výsledky priviedli k záverom, že psi dokážu žiarliť. Ale nie je to tak, že štúdia poukázala viac na ľudské správanie?

Čo je za psími pocitmi?

Máte dojem, že sa váš pes niekedy usmieva? Alebo sa vám zdá, že sa hanbí, keď nájdete po ňom mláčku v obývačke na koberci?

Radosť

Každý kto raz videl psa ako sa hrá pochopí, že psi poznajú radosť! Slávny prírodovedec Charles Darwin poznamenal, že pri očakávaní veľkej zábavy, psi skáču a hopsajú extravagantným spôsobom a štekajú od radosti. Hra pomáha psom budovať si sociálne väzby, posilňovať dôveru a učí ich spolupracovať

Vezmeme si z nich príklad?

Smiech

Počuli ste niekedy psíka dýchať, fučať alebo vydávať rôzne zvuky počas hry a mysleli ste si, že to znie ako chichot? Môže byť, že je to tak. Výskumníčka Patricia Simonet zo Sierra Nevada College objavila, že určité formy dýchania alebo prejavy nádychov môžu znamenať psí smiech. Jej tím inštaloval v parku mikrofón a z dostatočnej vzdialenosti nahrával psov počas ich hry. Naozaj sa potvrdil iný druh dýchania a zvukov, ktoré psy vydávajú počas veselej hry. Neskôr zistili, že keď tieto zvuky prehrávali iným psom – začali sa tiež hrať. Psi žijúci v strese, umiestnení v kotercoch v útulku, sa počas prehrávania týchto zvukov utíšili a ostali pokojní.

Hanblivosť

Väčšina majiteľov psov pozná reč tela svojho psa, ktorou vám ukáže že niečo vyviedol, kým ste neboli doma. Hlava vtiahnutá medzi ramená, uši odsunuté dozadu, prihrbená postava, žalostný pohľad, váhavý krok. Ak aj stopy po tom, čo psík vyviedol nie sú okamžite viditeľné, jeho reč tela jasne naznačuje, že vie, že sa previnil. Ide ale o hanblivosť?

Pre psov sú emócie trošičku viac komplikované ako ľudský pojem viny alebo hanby. Postoj úplnej podriadenosti je skôr výsledkom očakávania a strachu čo bude nasledovať. 

Očakávania pokarhania alebo zmeny vášho postoja na negatívny. Pravdepodobne nastala takáto situácia už v minulosti. Psovi sa vytvorila asociácia k Vašej predošlej reakcii na danú situáciu a jej riešenie.

Žiarlivosť

Biologička Friederike Range, ktorá pracuje na Viedenskej univerzite objavila, že psi majú zmysel pre „fair play“. Skúmala skupinu psov, ktorí už poznali povel „daj labku“ a podávali ju aj bez toho, aby za to dostali odmenu. Napriek tomu, keď videli, že iní psi za podanie labky odmenu dostávajú, prestali počúvať tento povel. Psi nie sú jediní zo zvierat, ktorí sa cítia urazení, keď nie sú odmenení spravodlivo. Podobný experiment bol potvrdený aj s opicami. V oboch prípadoch ide o zvieratá, ktoré sú spoločenské a žijú v komunitách.

Smútok

Psi nesmútia takým istým spôsobom ako ľudia, ale dokážu prežívať smútok keď im navždy odíde člen svorky. 

Ak v rodine prežívate stratu blízkeho, aj váš pes môže prejavovať smútok stratou chuti do jedla, depresiou, strachom, nadmerným spánkom alebo stratou spánku alebo bojazlivosťou. Americkí vedci zistili, že u 66% psov, ktorým zomrel člen svorky, sa následne prejavili aspoň 4 rôzne zmeny v správaní. Doprajte vášmu psovi čas na vyrovnanie sa so stratou.

Štúdia poukázala na to, že po uplynutí dvoch týždňov sa väčšina psov začne správať normálne, ale sú aj takí ktorí smútia pol roka. Môžete im pomôcť tým, že zmeníte ich rutinu niečím novým a zároveň zvládnete svoj vlastný smútok.

Pes bude mať totiž stále problém vyrovnať sa s niečím, čo vás ešte trápi.

Článok bol inšpirovaný americkým milovníkom psov Jonom Bastianom.