Prečo psi milujú hubárčenie

Ráno bolo chladné a vlhké, dostávalo sa pod kožu. V okamihu keď sme vzali do ruky košíky, staršie cavalierky začali od vzrušenia štekať a malá Cloe kňučať. Netušila čo sa deje, ale cítila že je to niečo špeciálne. Cestička medzi domami, potom popod bralo Štros smerom na Kňazovú dolinu a tam odbočíme do hory ponad termálny prameň a rozptýlime sa v lese.

Pohľady vpíjame medzi prehnívajúce lístie a steblá trávy. Cavalierky prisajú nošteky k zemi a dôsledne čuchajú a stopujú. Môžu si tam ostať koľko sa im žiada, ak sa rozhodnú, začnú hrabať a nikoho to netrápi a potom niektorá zacíti nový pach, rozbehne sa vzrušene za ním. Ostatné ju nasledujú. V tento špeciálny deň im pripadá, že my robíme presne to isté. 

Uvedomím si, ako sa mi rozšíria nozdry a vdychujem korenistú vôňu dubákov a otočím sa hľadať tým smerom.

Dva hnedé klobúčiky učupené vedľa seba ma naplnia radosťou, zvýsknem „Mám dubáky“ a na chvíľu sa všetci stretneme pokochať sa nad korisťou a dôsledne prebádať okolie. Občas zdvihnem hlavu a zavolám psov, ktorí sa zatúlali dosť ďaleko. Vrátia sa, vzrušene ma pár krát obehnú, štekotom mi oznámia čo všetko našli, hlavu strčia do košíka aby skontrolovali čo som našla ja a znovu odbehnú. Rovnako ako my, občas sa jedna z nich radostne rozšteká, zdvihne hlavu a čaká, že sa rozbehneme pozrieť čo našla.

Pribehnú aspoň zvyšné dve sučky, poňuchajú, odbehnú a spolu hľadať ďalej. Sú voľné a šťastné.

Autorka Bea Lacíková je majiteľkou Chovateľskej stanice psíkov Cavalier King Charles Spanielov – Z Malého Majera – www.malymajer.sk

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...