Deti psov milujú. Hry s rodinným miláčikom znamená odmenu pre dieťa aj pre psa. Deti ale milujú aj objímanie alebo maznanie všetkých členov rodiny vrátane rodinného psa.
Nežiaduci blízky kontakt psa a dieťaťa niekedy spôsobuje, že sa pes cíti byť prenasledovaný a obťažovaný zo strany dieťaťa. Ako pes reaguje?
To je rôzne a záleží to od povahy konkrétneho psa, ale mnohí z nich reagujú tým, že vyšlú signál, ktorý jasne hovorí „daj mi pokoj!“. Veľa prípadov uhryznutia malých detí psom sa stáva v domácnosti za bežnej prevádzky v dôsledku zlej interakcie medzi dieťaťom a psom.
Útoky sú aj napriek dohľadu
Majitelia psov, ktorí sú aj rodičmi detí, by mali jasne ovládnuť situácie, kedy sa pes môže cítiť obťažovaný zo strany dieťaťa a mali by včas zasiahnuť. Aká je realita?
Napriek tomu, že sa pred očami rodičov často objavia mnohé prípady toho, že pes „stratí nervy“ a dieťaťu naznačí, že nie je dobrý čas na hru, rodičia nezasahujú. Podobné drobné incidenty týkajúce sa rodinného psa sú bežné aj pod dohľadom dospelej osoby.
Väčšina majiteľov psov si je vedomá všeobecného rizika, že pes dokáže zaútočiť, ale toto riziko je až trestuhodne podceňované, pretože majú pocit, že ich vlastný pes dieťaťu neublíži. Je to však iba pocit a realita môže úplne odlišná.
Dôvera dostáva prednosť pred pozornosťou
Je to trocha paradox, pretože pri mnohých výskumoch boli rodičia detí požiadaní, aby vyhodnotili obrázky na ktorých je pes v spoločnosti dieťaťa a mnohé fotografie označili rodičia za nebezpečné práve z dôvodu, že sa jednalo o cudzieho psa.
Fotografie ich vlastného rodinného psa v spoločnosti ich vlastných detí im nebezpečné nepripadali. Situácie týkajúce sa neznámych psov teda rodičia hodnotia ako nebezpečné a naopak ich rodinný pes si vyslúžil vysokú úroveň dôvery. Pokiaľ išlo o ich rodinného psa, takmer všetky situácie boli hodnotené ako neškodné bez potreby zásahu. Ako potenciálne riziko hodnotili rodičia iba situácie kedy bolo dieťa v spoločnosti psa v posteli.
Približne 50 percent opýtaných rodičov umožňuje dieťaťu hrať alebo sa maznať so psom tak, ako to deti samé uznajú za správne. Približne rovnaké percento rodičov ponecháva hry dieťaťa a psa bez dozoru.
Ľudia teda dôverujú svojmu vlastnému psovi a vylučujú možnosť uhryznutia. Toto presvedčenie nielen znižuje pozornosť, ale majitelia psov aj mylne predpokladajú, že ich rodinný pes je tolerantnejší a trpezlivejší ako ostatní psi. Rešpekt, ktorý si pes zasluhuje však ostáva vždy na druhej koľaji.
Pozornosť by sme mali venovať psovi
Majitelia psov venujú vysokú pozornosť základným potrebám svojho psa, ako sú prechádzky, hry, vlastný pelech a podobne, ale neuvedomujú si že pes potrebuje nerušený odpočinok aj od malých detí. Je iba málo majiteľov psov, ktorý svojmu miláčikovi doprajú odpočinok a priestor na separáciu mimo všetkých rušivých vplyvov vrátane detí.
Rovnaký pokoj potrebuje pes aj počas kŕmenia, preto by malo byť miesto odpočinku a kŕmenia pre rodinného psa mimo dosahu detí.
Priestorová separácia znamená pre psa mnoho a ľudia si to často neuvedomujú ale pes netúži byť v spoločnosti človeka každú sekundu. Pes potrebuje priestor a potrebuje relaxovať osamote.
Iba povedomie nestačí
Nedostatok adekvátnych oddychových zón pre psa môže vytvoriť v každodennom živote situácie, ktoré by mohli viesť k uhryznutiu. Majitelia psov by si mali byť vedomí všetkých rizík. Dozor detí v spoločnosti psov by mal byť neustály, pretože situácie, ktoré môžu nastať sa nedokážu predvídať. Do hlavy psa často nevidíme a niekedy ani skúsený chovateľ nedokáže predvídať chovanie svojho psa. Pozorne sledovať však nestačí. Podstatou je vedenie dieťaťa k správnej komunikácií a interakcií so psom a ak je to potrebné, tak aj oddelenie psa od dieťaťa.
Malé deti nie sú schopné pochopiť, že pes nechce byť stále objímaný a nemôžu sa ho vždy dotýkať a sledovať ho všade, kam sa pohne. Typickým správaním psa je v prvom momente útek, kedy hľadá miesto, kde nájde pokoj. Pes spravidla neútočí ak sa má kam schovať. Ak sa pes cíti byť neprimerane obťažovaný dieťaťom alebo je dokonca obmedzený na slobode, oznámi to prostredníctvom reči svojho tela. Jasné príznaky sú celkové telesné napätie, vrčanie, časté olizovanie nosa a zívanie. Malé deti (a priznajme si, že aj dospelý) majú problémy so správnou interpretáciou tohto správania. Dokonca aj vrčiaceho psa deti v prieskume často opisujú ako usmiateho psa.
Správna výchova je základ, ale iba polovica úspechu. Drvivá väčšina útokov psa na človeka je smerovaná na deti. Preto by sa mala výchova smerovať aj na ne. Základným pravidlom je napríklad to, že cudzí pes sa nehladká a je pritom jedno, či sa jedná o kabelkové plemeno, alebo Nemeckú dogu. Následky môžu byť v oboch prípadoch vážne.
(9 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Príspevok pri narodení dieťaťa 2024
OČR počas Vianoc
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Vianočné vinše
mam dve deti, psa a mačku a pravda je, že su to kamarati a viem, že by mojim detom nikdy neubližili. DOkonca aj deti ich krmia. nasypu im brit granule, pes a mačka jedia a oni ich hladia.