V slovenských domácnostiach sa chovajú nielen psy a mačky, ale aj menšie hlodavce – krysy, potkany, morčatá, škrečky, malé šelmy (napríklad fretky) alebo rôzne druhy vtákov. Zväčša tieto zvieratká majú kontakt s okolitým svetom a keď nie aktuálne tak v minulosti pravdepodobne mali a preto treba poukázať aj na to, že nikdy nevieme či zvieratko, ktoré sme si doniesli domov nie je nakazené. Samozrejme riziko nákazy klesá u zvierat, ktoré sú striktne držané v byte a nepohybujú sa voľne vonku.
Nemusí javiť žiadne známky choroby, len jeho stolica, moč alebo sliny môžu byť zdrojom infekcie.
K nákaze môže dôjsť priamo, odreninami na koži po pohryzení alebo poškriabaní zvieraťom. Nepriamo sa ochorenie šíri zle umytými rukami, kontaminovanou stravou alebo vodou, prípadne vdýchnutím aerosólu pri čistení zvieracích príbytkov.
Hlodavce (vrátane doma chovaných myší, krýs a potkanov) môžu človeka nakaziť leptospirózou a hantavírusovou infekciou. Ťažký hnisavý zápal mozgových blán môže vyvolať listerióza, nebezpečná predovšetkým pre novorodencov, seniorov alebo osoby s výrazne oslabeným imunitným systémom. Vzácnym ochorením je lymfocytárna choriomeningitída, prenášaná hlavne škrečkami.
S akými ochoreniami sa stretávate najčastejšie? Na našej Klinike infektológie a cestovnej medicíny sa stretávame s rôznymi bakteriálnymi, vírusovými a parazitárnymi zoonózami.
Medzi najčastejšie u nás patria:
A) parazitárne ochorenia: toxoplazmóza, toxokaróza (najčastejšie príznaky: zväčšenie lymfatických uzlín, bolesti brucha, svalov, teplota, kašeľ);
B) bakteriálne ochorenia: tularémia, listerióza, ornitóza, choroba z mačacieho škrabnutia (Pri chorobe z mačacieho škrabnutia niekoľko dní až týždňov po incidente s mačkou sa objaví bolestivé zdurenie najbližšej lymfatickej uzliny. Ochorenie môže byť sprevádzané únavou a horúčkou.);
C) vírusové ochorenia: hantavírusová infekcia, leptospiróza, lymfocytárna choriomeningitída. Niektoré z týchto ochorení sú zvlášť nebezpečné pre tehotné ženy a novorodencov.
Aké prípady Vás oslovili? Je veľa zaujímavých prípadov, s ktorými sa denne stretávame.
Napríklad pacient – chovateľ vtákov, ktorý ochorel na ornitózu. Ochorenie sa u pacienta prejavilo ako zápal pľúc s ťažším priebehom. Iným príkladom sú tehotné ženy s toxoplazmózou, ktoré museli byť počas celého tehotenstva liečené antibiotikami, a museli podstúpiť amniocentézu.
Na našej klinike bol tiež hospitalizovaný mladý muž, ktorý mal vysoké horúčky, chrípkové príznaky a postupne u neho došlo k zlyhávaniu obličiek a pečene. Musel byť prechodne dialyzovaný. Pri pátraní po príčine tohto stavu, sme sa od pacienta dozvedeli, že pred ochorením upratoval starý dom, v ktorom videl pobehovať myši a potkany. Predpokladali sme preto, že ide nákazu od hlodavcov. Pacient sa pri upratovaní domu nakazil vdýchnutím kontaminovaného prachu. Výsledky laboratórnych vyšetrení následne potvrdili hantavírusovú infekciu.
Aké sú príznaky, pri ktorých sa treba mať na pozore? Príznaky sú pestré, nie vždy jednoznačné avšak treba si dávať pozor ak spozorujeme:
»» zväčšenie lymfatických uzlín: bolestivé alebo nebolestivé, postihujúce jednu alebo viac uzlín. Zväčšenie lymfatických uzlín sa objavuje napr. pri toxoplazmóze, tularémii, listerióze a chorobe z mačacieho škrabnutia;
»» príznaky zápalu mozgových blán: bolesť hlavy, zvracanie, stuhnutosť šije, svetloplachosť;
»» kašeľ, dýchavičnosť: bývajú pri postihnutí dýchacích ciest, napr. pri ornitóze, infekcii vyvolanej určitým typom chlamýdií prenášaných vtáctvom. Aj tularémia sa v niektorých prípadoch prejavuje ťažkým zápalom pľúc. Omnoho častejšou príčinou kašľa a dychových ťažkostí je však alergia na srsť či perie zvierat.
»» bolesti brucha, hnačky, zvracanie: často sú spôsobené salmonelózou, kampylobakteriózou. Najčastejší zdroj salmonel predstavujú vajcia z domáceho chovu. K nákaze kampylobaktérom dochádza po požití nedostatočne tepelne upraveného hydinového mäsa, predovšetkým grilovaného.
Deti sa môžu nakaziť tiež maznaním s mačatami a šteňatami, ktoré vylučujú baktérie v stolici. Chronické bolesti bruška u detí vyvoláva nákaza škrkavkou psou alebo mačacou, takzvaná toxokaróza.
Ako prebieha liečba? Na základe už spomínaných príznakov, pozitívnej epidemiologickej anamnézy (údaj o chove domáceho zvieraťa) a rôznych základných aj špeciálnych laboratórnych vyšetrení (vyšetrenie krvi, moču, stolice, sekrétu z dýchacích ciest) sa dá stanoviť diagnóza ochorenia. Po stanovení správnej diagnózy je možné ochorenie správne liečiť. V liečbe sa používajú antibiotiká, antiparazitárna liečba, v niektorých prípadoch virostatická liečba. Okrem tejto kauzálnej liečby je potrebná aj symptomatická a podporná terapia. Pri ochoreniach, ktoré postihujú obličky, je niekedy nutné pristúpiť k hemodialýze (napr. hantaviróza prenosná z hlodavcov) Niektoré ochorenia môžu mať aj smrteľný priebeh. Príkladom je už spomínaný listériový zápal mozgových blán. Nebezpečný je predovšetkým pre novorodencov, seniorov alebo osoby s výrazne oslabeným imunitným systémom.
Existuje prevencia? Riziko nákazy niektorou zo zoonóz sa minimalizuje zodpovedným prístupom k starostlivosti o domáce zvieratko. Očkovania a pravidelné návštevy veterinára by mali byť samozrejmosťou a rovnako by ste mali veterinára vyhľadať v prípadoch, keď na svojom domácom miláčikovi objavíte podozrivé príznaky. Dôležité v prevencii je hygienické zaobchádzanie so zvieratami, pravidelné odčervovanie psov a mačiek, zvýšená hygiena rúk po manipulácii s trusom zvierat.
Ak sa objavia uvedené príznaky ochorenia u ľudí, je potrebné navštíviť lekára i odborníka – infektológa. Pri jeho návšteve je potrebné spomenúť údaj o prítomnosti zvieraťa v domácnosti. Pre stanovenie diagnózy to môže byť veľmi podstatná informácia.
Loading...