Kastrácia môže ovplyvniť aj správanie domáceho miláčika. Máme mu to spraviť?

Mám dať svojho psa alebo mačku vykastrovať? To je otázka, ktorú si skôr či neskôr položí väčšina majiteľov domácich miláčikov. Kastrácia patrí medzi najčastejšie veterinárne zákroky, napriek tomu sa k tejto téme viaže viacero mýtov. A nie, nejde len o prevenciu nechceného rozmnožovania. Zákrok môže výrazne ovplyvniť zdravie aj správanie vášho zvieraťa.

Prevencia ochorení

Kastrácia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňujú pohlavné žľazy produkujúce hormóny. Práve tie majú veľký vplyv nielen na rozmnožovanie, ale aj na zdravie domácich miláčikov:

„U samíc kastrácia jednoznačne prispieva k prevencii nádorových ochorení mliečnej žľazy, maternice aj vaječníkov. Zároveň ide o najúčinnejšiu prevenciu pyometry, teda zápalu maternice, ktorý je napríklad u starších nekastrovaných súk veľmi častý a môže byť život ohrozujúci,“ vysvetľuje MVDr. Kryštof Doležal zo Super zoo veterina s tým, že okrem toho môže kastrácia eliminovať aj ďalšie hormonálne podmienené problémy, napríklad falošnú graviditu alebo v neskoršom veku aj zvýšené riziko cukrovky. U samcov sa prínosy prejavujú najmä v oblasti urogenitálneho zdravia. „Kastrácia pomáha predchádzať ochoreniam prostaty, ktoré sa u starších psov objavujú veľmi často, napríklad cystám, zväčšeniu prostaty alebo zápalom, ktoré môžu prechádzať až do močového mechúra,“ dopĺňa odborník.

Vplyv kastrácie 

Už pri kúpe zvieraťa by si mal majiteľ ujasniť, či si zviera zaobstaráva na chov alebo ako spoločníka. Od toho sa potom odvíja aj rozhodovanie o kastrácii. Popri kontrole populácie a zdravotných benefitoch totiž kastrácia môže ovplyvniť aj správanie domáceho milíáčika, hoci jej dopady nemožno zovšeobecniť.

Bezprostredne po zákroku, v období približne 6 až 8 týždňov, dochádza k postupnému poklesu hladiny hormónov. To sa môže prejaviť od zvýšenej aktivity až po dočasnú bojazlivosť. Dlhodobo však u mnohých zvierat dochádza k upokojeniu.

„Vo veľkej časti prípadov pozorujeme zníženie dominantného správania, obmedzenie značkovania a nižšiu agresivitu. Je však dôležité zdôrazniť, že každý jedinec reaguje individuálne,“ upozorňuje MVDr. Kryštof Doležal. U psov tak môže dôjsť k zníženiu tendencie k útekom za hárajúcimi sučkami alebo k menšej teritorialite, u mačiek napríklad k obmedzeniu značkovania močom, túlania sa či hlasných prejavov počas ruje.

Kedy je správny čas na kastráciu

Načasovanie kastrácie sa líši podľa druhu, veľkosti aj individuálneho vývoja zvieraťa. U psov je kľúčové najmä ukončenie rastu. „U samcov väčších plemien odporúčame zákrok až po uzavretí rastových chrupaviek, teda približne medzi 15. a 18. mesiacom života. U súk je ideálne obdobie približne 1 až 2 mesiace po prvom háraní,“ uvádza MVDr. Kryštof Doležal. U mačiek je situácia jednoduchšia. Kocúri môžu byť kastrovaní už medzi 4. a 6. mesiacom života, mačky približne od 6 mesiacov veku. Vo všeobecnosti pritom platí, že zákrok je vhodnejší u mladého a zdravého jedinca než u staršieho zvieraťa s už rozvinutými zdravotnými komplikáciami.

Ako zákrok prebieha a na čo si dať pozor

Samotná kastrácia patrí medzi štandardné veterinárne výkony. Pred operáciou je však dôležité zviera dôkladne vyšetriť. „Minimom je klinické vyšetrenie a krvné testy. U rizikových pacientov odporúčame doplniť aj kardiologické vyšetrenie, napríklad u brachycefalických plemien alebo mainských mývalích mačiek,“ hovorí MVDr. Kryštof Doležal.

Operácia zvyčajne trvá 30 až 90 minút. Po nej nasleduje obdobie rekonvalescencie, ktoré je zásadné pre bezproblémové hojenie. „Najmä u samíc je potrebné obmedziť pohyb, pretože pri zákroku sa vstupuje do brušnej dutiny. Dôležité je tiež zabrániť olizovaniu rany a dohliadnuť na to, aby nedošlo k podchladeniu,“ dopĺňa odborník. Jedným z najčastejších mýtov je, že zviera po kastrácii automaticky priberie. V skutočnosti samotný zákrok obezitu nespôsobuje. „Po kastrácii môže dôjsť k spomaleniu metabolizmu. Ak však majiteľ upraví kŕmnu dávku a zabezpečí dostatok pohybu, nie je dôvod, aby zviera priberalo,“ vysvetľuje MVDr. Kryštof Doležal.

Kľúčovú úlohu tak zohráva správne nastavená výživa, kontrola porcií a pravidelná aktivita. Tie pomáhajú udržať zviera v kondícii a zároveň znižujú riziko ďalších ochorení spojených s obezitou, ako sú srdcové problémy, cukrovka alebo u mačiek ochorenia dolných močových ciest.

A čo drobné cicavce?

Kastrácia je prínosná aj u drobných cicavcov, teda králikov, morčiat alebo potkanov. U týchto zvierat sa zákrok zvyčajne odporúča od 6 mesiacov veku. Výnimkou sú napríklad samice potkanov, u ktorých je ideálna kastrácia skôr kvôli prevencii nádorov mliečnej žľazy.

T“reba však počítať s tým, že drobné cicavce sú vzhľadom na svoju veľkosť a rýchlejší metabolizmus rizikovejší pacienti, najmä z hľadiska pooperačných komplikácií. Častejšie u nich dochádza k podchladeniu, komplikovanejšiemu hojeniu rany alebo k obmedzeniu príjmu potravy po zákroku. Na druhej strane ide o riziká, s ktorými vieme pracovať a pripraviť sa na ne,“ uzatvára MVDr. Kryštof Doležal zo Super zoo veterina.

Kastrácia tak nie je len otázkou kontroly populácie, ale predovšetkým zdravia a kvality života zvieraťa. Rozhodnutie by vždy malo vychádzať z individuálnej situácie, ideálne po konzultácii s veterinárom.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...