Rozhovor so Zuzanou Blažekovou, majiteľkou bernského salašníckeho psa – canisterapeuta, o tom ako sa dostali ku Canisterapii a ako pomáhajú druhým. Inšpirácia ako zamestnať psa a prospievať nielen v rodine, ale i v spoločnosti.
1. Kedy ste začali pracovať so psíkmi?
Vždy som ako dieťa mala psa. S výcvikom mi nikto nepomáhal, preto som robila všetko intuitívne a narobila som veľa chýb. Naozaj pracovať so psom som začala až keď sme s Badym začali pravidelne chodiť na “cvičák”.
2. Kedy ste sa prvý krát stretli s pojmom Canisterapia (CT) a kedy ste nad ňou začali rozmýšľať v súvislosti s výcvikom Vášho psa?
S pojmom CT som sa stretla prvý krát v kynologickom klube, kde sme s Badym začali navštevovať základný výcvik. Bady mal vtedy 5 mesiacov. Kynologický klub Ekoiuventa sa vtedy zaoberal CT desiaty rok.
Počas trojmesačného výcviku sme sa obaja veľa naučili, nielen o postavení psa v rodine v ktorej žije, o pravidlách v prostredí v ktorom žije a ktoré sú pre psa nevyhnutné, aby vedel, kde je jeho miesto a mohol byť svojmu pánovi spoločníkom, s ktorým môže byť v práci alebo chodiť s ním na dovolenku.
Naučila som sa ako pristupovať ku psovi, správne používať povely, aby im pes rozumel, ako psa odmeňovať a chváliť a tiež dôslednosti pri jeho vedení.
Po ukončení základného výcviku nám v klube povedali, že vzhľadom na Badyho povahu a môj prístup je vhodné, aby sme ďalej pokračovali vo výcviku pre CT. Priebežne ešte počas výcviku som sa dozvedala o CT od staršich členov klubu, o ich praktickej činnosti, páčila sa mi myšlienka pomáhať prostredníctvom svojho psa.
3. Čo Vás presvedčilo, že robíte dobrú vec?
Každý, kto pomáha, je presvedčený, že robí dobre, hoci je pravda, že to tak vždy nemusí byť… Je to cesta, hľadám ako pomáhať, aby som svoju energiu a vedomosti odovzdávala, čo najefektívnejšie.
S Badym sme pracovali v rámci pobytových táborov s telesne postihnutými deťmi a dospelými klientami. No efektívnejšia je individuálna práca s klientom. Pracovali sme s deťmi s poruchami autistického spektra aj poruchami správania.
CT je proces, ktorý by mal vždy sledovať vopred stanovený cieľ. Je tu potrebná odbornosť a spolupráca profesii, ktoré sa o klienta starajú a poznajú ho.
Ak je cieľom zlepšenie jemnej a hrubej motoriky klienta a stretnutia sú pravidelne minimálne 3 mesiace zlepšenie je vidieť u niekoho skôr, u iného neskôr, každý klient je jedinečný. Počas prvých terapii je dôležité, aby si pes a klient na seba zvykli, nadviazali dobrý vzťah, v ktorom klient dôveruje psovi a pes klientovi, postupne keď poznávame možnosti klienta môžeme aplikovať techniky a metódy na podporu a rozvoj schopnosti klienta podľa stanoveného plánu. Za veľmi dobrý výsledok pokladám, keď sa dieťa dokáže pri terapii ukľudniť, stlmiť svoju hyperaktivitu.
Bady už nepracuje intenzívne, má 7 rokov, a to je na bernského salašníka dosť veľa vzhľadom na záťaž, ktorú musí pes pri terapiách zvládnuť. Už niekoľko rokov pracujeme pod kynologickým klubom DOGGIE, ktorý sa veľmi intenzívne zaoberá výcvikom psov a canisterpiou. V klube je veľmi dobrá spolupráca, aj teraz pre starších psíkov pripravujeme spoluprácu s domovmi seniorov, tam by sme s Badym mali začať pracovať v budúcom roku.