ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
RybičkyRybičky

Bojovnica pestrá

 Andrej Jakubík   31.05.2018   0


Rybka, ktorá sa dostala do celého sveta a svojím správaním priťahuje pozornosť ako vo svojej domovine, tak aj medzi akvaristami. Slovenské meno Bojovnica je odvodené od teritoriálneho správania sa samčekov.

V tomto článku sa pozrieme na základy chovu tejto krásnej rybky a hlavne problémov, ktorým je možné sa vyhnúť počas odchovu. 

 

Len jeden samček 

Ideálny je chov skupiny samičiek a jedného samca v spoločnom akváriu. Dvaja samčekovia v jednom akváriu sú neprípustný. Je tu však možnosť ich spoločného bývania, pokiaľ je akvárium dostatočne zarastené napríklad vegetáciou a rybky majú dostatok úkrytov. Aj tu je však riziko súboja na život a na smrť veľké.

Ideálne sú napríklad plávajúce rastliny, alebo dlholisté druhy, ktoré listami smerujú až k hladine.  Na rybích farmách napríklad v Singapúre sa hojne a s obľubou používa Egeria, alebo vodný Hyacint, ktorá sa nechá voľne rásť na hladine. Rybám sa ponechá iba niekoľko miest ako tzv. čistinky, kde môžu prijímať potravu.

 

V čomkoľvek, čo udrží vodu

Zaujímavosťou v Thajsku a Singapúre na farmách, ktoré sa zaoberajú chovom Bojovnice je fakt, že sa tu nepoužívajú klasické akváriá, ale doslova všetko v čom sa udrží voda. A to od klasického zaváraninového pohára, kvetináča, až po hrnček na vodu. Zvláštnosťou nie je ani použitie pohárov na šampus.

Jediná podmienka je prítomnosť živej vegetácie, ako prirodzeného okysličovania a ochrannej sieťky z vrchnej strany. Bojovnica je totiž troška lenivá ryba, dosť často sa stáva obeťou napríklad rybožravých vtákov, alebo drobných cicavcov. Rada sa napríklad vyhrieva na listoch rastlín a tu je aj najzraniteľnejšia. 

Vystačí si s málom

Objem akvária nemusí byť veľký, pretože tento druh je na priestor pomerne nenáročný. Vo svojej domovine obýva hlavne ryžové polia, kde priestoru nazvyš rovnako nie je. Ak si predstavíme, že napríklad ich preprava zo Singapúru do Slovenskej republiky, prebieha v objeme vody okolo jedného decilitra, tak naozaj prídeme na to, že to nie je veľa. Najväčší komfort, aký tejto rybke poskytnú exportéri je zrnko zeolitu na spodku vrecka s vodou.

Je to labyrintka, preto nemá s kyslíkom problém ani v prípadoch, že iné ryby už melú s posledného. Vie totiž dýchať atmosférický kyslík a nie je závislá na kyslíku vo vode.  

 

Filtrácia v akváriu

by mala mať jednu podstatnú vlastnosť. Nemala by byť príliš silná. Preto napríklad smerujeme prúd vody z filtra na zadnú stenu akvária a nie do voľného priestoru, kde by mala bojovnica problém vyrovnať sa so silným prúdom vody.

Na čistotu vody je to nenáročný druh a pokojne sa uskromní aj s menej čistou vodou, kde však bude mať vždy hustú vegetáciu a možnosť prístupu k voľnej hladine. Čistota vodnej hladiny by mala byť dobre strážená. Niekedy sa na akváriu dokáže vytvoriť niečo ako povlak z prachu a iných nečistôt. Táto bariéra potom prekáža rybám pri prístupe ku atmosférickému kyslíku. Ak ale máme na akváriu krycie sklo, tak by tento problém nastať nemal. 

Krycie sklo je pri rybách tohto typu skôr nevyhnutnosť ako výsada.

Veľmi často a to hlavne v zimných mesiacoch sa stáva, že ryby trpia zmenami teploty vody a vzduchu pri hladine. Ryba v teplejšej vode sa nadýchne studenšieho vzduchu a nastáva problém s prechladnutím dýchacieho ústrojenstva. 

Ako rozoznať samčeka od samičky? 

Ako rozoznať samčeka od samičky vie snáď už každý akvarista. Samček je význačný svojimi dlhými plutvami a bojovnou náladou voči iným samčekom. Často sa totiž v predajniach vyskytujú ryby, ktoré ešte nie sú vyvinuté a nedá sa na 100%  určiť pohlavie. Oni sami ho však už tušia, pretože rozstrapkané plutvy od zápasov, rozhodne samčeka prezradia. 

 

Naproti tomu samičky sú často utiahnuté a plutvy majú sklopené k telu. Vyhľadávajú pokojnú vodu a nemajú radi silný prúd a mnoho samčekov ich doslova tyranizuje. Pri bojovniciach sa viac ako pri iných druhoch stretávame so samotárstvom. Toto správanie sa prejavuje najmä pri pokusoch o rozmnoženie, keď sa páry nevyberú spontánne, ale ich dá dohromady chovateľ.

V tomto prípade sa často stane, že silnejší jedinec zabije slabšieho a nezáleží pritom na tom, či je tým slabším samček, alebo samička. Preto ak vyberáme páry umelo, tak dbáme predovšetkým na to, aby boli medzi nimi spoločné veľkostné parametre a nie napríklad, aby bola samička dva krát väčšia ako samček, prípadne naopak. 

Rybky dávajú najavo svoju pripravenosť na výter veľmi zreteľne.

Samička sa naplní ikrami, čo je typický znak pripravenosti. Jej objem v oblasti brušnej dutiny sa výrazne zväčší. To sa spoľahlivo odlíši od plného brucha v čase pred kŕmením, kedy je žalúdok ryby prázdny. Samček dáva svoju pripravenosť najavo zvýšenou agresivitou a začatím stavby penového hniezda. Bublinky vzduchu, ktoré sú obalené slinami ryby a následne vypľúvané do jedného celistvého útvaru, ktorý vytvorí na hladine vrstvu peny o hrúbke aj niekoľko cm. 

Toto správanie vieme podporiť napríklad zvýšením teploty na hodnotu okolo 29C, pričom do akvária pridáme ako prvú samičku a to deň pred pridaním samca. Samička bude tak mať čas sa zabývať a nájsť si úkryty pred niekedy agresívnym samčekom. Samček často ale stavia aj bez zvýšenia teploty a penové hniezdo často vidíme postavené aj v obchode v plastovom poháriku. 

Neres býva bez problémov a ikry po opustení tela samičky, samček okamžite oplodňuje. Následne ich usmerňuje do penového hniezda. Ikra obsahuje tukové kvapôčky, teda je nadnášaná a sama smeruje ku hladine. 

Krmivo

Liahnutie nastáva po asi dvoch až troch dňoch v závislosti od teploty. Približne jeden deň im trvá stráviť žĺtkový váčok a sú pripravené prejsť na vonkajšiu výživu. Ako jediné a ideálne krmivo je v tejto chvíli použiteľná črievička. Zaobstaráme si čistú násadu, ktorú dokrmujeme vajcom. Pred skrmovaním sa uistíme, či voda nezapácha, pretože to sa niekedy stáva po prekŕmení. Fľaše s násadou držíme skôr v tme, pretože slnko by podporovalo zvýšenie teploty a rozkladné procesy. 

Črievičku vlejeme priamo do akvária s plôdikom a samozrejme vypneme vzduchovanie a filtrovanie na dobu nevyhnutnú na spotrebovanie krmiva. Aktívny príjem krmiva sa prejaví zbelením brušnej časti rýb. Toto je neklamný znak toho, že ryba ochotne prijíma predkladanú potravu. Po asi 7 dňoch môžeme bez problémov prejsť na artemiu, prípadne cyklopa (bežná záležitosť v každej dobrej predajni). Niektorý chovatelia odporúčajú aj prikrmovanie prostredníctvom vareného vajíčka, ale je nutné poznamenať, že tento druh krmiva spôsobuje pri prekŕmení zákal vody. 

Kritické obdobie nastáva v období asi 21 dní od vyliahnutia.

V tomto čase sa rybám buduje ich dýchací orgán, teda labyrint. Musíme si dávať pozor, aby teplota vody bola rovnaká ako teploty vzduchu nad hladinou. Ak to tak nie je, tak ryba môže doslova prechladnúť a uhynúť. Tento stupeň vývoja je spojený so stratami asi 30 až 50%. 

Po tomto probléme však ide odchov bez problémov a jediná naša starosť bude postupne oddeľovať samčekov a umiestňovať ich samostatne do boxov. 

Je tu ešte jedna drobnosť

ohľadom nárokov Bojovnice. Ak naozaj chceme pripraviť tejto rybe dokonalý domov, tak by sme nemali používať mechanické čerpadlové filtre, ktoré sú pomerne dosť silné, ale klasické penové filtre, ktoré poznáme z minulosti. Oni totiž zmierňujú prúdenie vody, čo rybám dokonale vyhovuje. 

Ako ste mali možnosť sa presvedčiť, tak Betta je ryba, ktorá nie je do každého akvária a nie každý sa dokáže o ňu kvalitne postarať. Vyžaduje citlivosť a vnímavosť chovateľa a určitý druh spoločnosti. len málo ľudí odhalí skutočnú krásu týchto rýb.

Trúfnete si?

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 21 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised